MOSUL/PRAHA - Vodca sunnitskej islamistickej organizácie Islamský štát Abú Bakr al-Bagdádí (43) zostáva aj po roku vlády na čele chalifátu tajomným vodcom radikálnych islamistov, ktorý sa málokedy ukazuje na verejnosti. Vo svojom poslednom posolstve zo 14. mája vyzval rodák zo stredoirackej Samarry moslimov, aby sa pripojili k jeho chalifátu, alebo aby sa chopili zbraní vo svojich krajinách. "Islam nikdy nebol náboženstvom mieru, ale boja," povedal.
Nadiu (21) zlákal Islamský štát, po 3 mesiacoch utiekla: Toto je jej spoveď o prežitých hrôzach!
Bagdádí patrí k najhľadanejším teroristom sveta. USA za jeho dolapenie či smrť už v októbri 2011 vypísali odmenu desať miliónov dolárov, viac (25 miliónov dolárov) je vypísaných len za dolapenie či usmrtenie vodcu teroristickej siete al-Kájda Ajmána Zavahrího.
Bagdádí napriek tomu zostáva nedostihnuteľný, hoci IS sa často prezentuje v médiách či na internete prostredníctvom zvukových záznamov, správ, fotiek či videí zo svojich vojenských ťažení či popráv.
Za rok svojej vlády ako chalif Ibrahim sa objavil iba na jednom videu vlani v júli v mešite v irackom Mosule, ktorú sunnitskí islamisti dobyli 10. júna. Fúzatý Bagdádí v čiernom obleku a čiernom turbane vtedy nariadil všetkým moslimom sveta poslušnosť IS. Po začatí leteckých útokov medzinárodnej koalície pod vedením USA vlani v auguste sa Bagdádí už na verejnosti neukázal a objavili sa iba dve rozmazané fotky okolo jeho údajného úmrtia.
Podľa odborníka z Middle East Forum Ajmána Tamímího je Bagdádí "ľahko mysterióznou postavou, pretože údajne prežil rad pokusov o svoju likvidáciu". Podľa Tamímího môže mať pre niektorých radikálnych moslimov väčšiu príťažlivosť ako "stará garda" islamistov ako Zavahrí, pretože "dokázal uskutočniť viac konkrétnych vecí".
Podľa irackých tajných služieb sa Abú Bakr al-Bagdádí narodil ako Ibrahim Avad Ibrahim Badrí 28. júla 1971 v Samarre. Na univerzite v Bagdade získal doktorát z islamských štúdií a potom krátko učil na univerzite v Tikríte. So svojou prvou ženou má údajne dve dcéry a dvoch synov, jedného syna má vraj aj s druhou manželkou.
K rebelom sa pripojil už v roku 2003 po americkej invázii do Iraku, v rokoch 2005-2007 bol údajne vo väznici v americkom tábore Bucca. V máji 2010 sa stal vodcom predchodcu IS, Islamského štátu v Iraku a Levante (Isil), skupiny, ktorá sa stala najbohatšou, ale aj najbrutálnejšiou džihádistickou organizáciou sveta.
Zverská sexsúťaž Islamského štátu: Bojovníci ovládajúci Korán dosiahli nové dno
Isil už v roku 2013 dobyl prvé územia v Sýrii a Iraku - v Sýrii využil prebiehajúcu občiansku vojnu a v Iraku nestabilitu bagdadskej vlády. V roku 2014 potom začal veľkú ofenzívu v Iraku.
Bagdádí tiež odoprel poslušnosť vodcovi al-Kájdy Zavahrímu, ktorý Bagdádímu nariadil, aby vypratal pole v Sýrii a prenechal tamojšie operácie odnoži al-Kájdy, radikálnemu hnutiu An-Nusra. Preto v Sýrii bojujú ozbrojenci IS ako proti režimu v Damasku, tak proti An-Nusre.
Bagdádí sa podľa expertov líši aj od skoršieho šéfa al-Kájdy Usámu bin Ládina, ktorý bol medzinárodne známy vďaka svojmu bohatstvu aj početným mediálnym posolstvám už pred útokmi 11. septembra 2001. "Bin Ládin bol všeobecne známy, často hovoril o sebe a svojej zbožnosti," hovorí Patrick Skinner z analytickej skupiny Súfan a dodáva, že Bagdádí vo svojich príhovoroch hovorí "o chalifáte a svojich nepriateľoch, nie o sebe".
