BUDAPEŠŤ – Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán požiadal formou listu šéfov Európskej komisie a Európskeho parlamentu, aby ilegálnych migrantov čakajúcich na vrátenie posielali do krajín, v ktorých vstúpili na územie Európskej únie. Podľa agentúry MTI o tom dnes informoval minister zodpovedný za riadenie úradu vlády János Lázár.
Maďarsko v utorok až do odvolania jednostranne prerušilo prijímanie žiadateľov o azyl vracaných z ďalších členských krajín EÚ, argumentujúc, že na to jeho kapacity nestačia.
Budapešť bola informovaná, že Rakúsko a desať ďalších členských krajín EÚ chce vrátiť ilegálnych imigrantov do Maďarska, uviedol minister zahraničných vecí. Dodal, že s tým Maďarsko nesúhlasí, pretože títo ilegálni prisťahovalci nevstúpili na územie EÚ v Maďarsku, ale v Grécku, a preto by mali byť vrátení do tejto krajiny.
"Maďarsko spĺňa všetky právne normy EÚ týkajúce sa ilegálnej migrácie, avšak nie je schopné prijať 16.000 ľudí," zdôraznil minister a dodal, že avizovaný počet migrantov určených na vrátenie do Maďarska môže podľa výpočtov rezortu vnútra v nadchádzajúcom polroku stúpnuť na 200.000. Podľa jeho slov maďarská vláda je odhodlaná vybudovať avizovanú zátarasu na maďarsko-srbskom hraničnom úseku.
Lídri EÚ na summite rozhodujú o relokácii 40-tisíc utečencov, ale bez kvót
Návrh záverov Európskej rady naznačuje, že lídri EÚ sa v rámci dvojdňového summitu v Bruseli dohodnú na potrebe prerozdelenia 40.000 žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka, avšak rozhodnutie o tom, akým spôsobom toto prerozdelenie uskutočniť sa zrejme presunie na neskorší termín - najneskôr do konca júla. Uviedla to agentúra Reuters.
Európska únia, šokovaná smrťou takmer 2000 migrantov, ktorí tohto roku zahynuli vo vodách Stredozemného mora v snahe dostať sa do Európy, prisľúbila poskytnutie rýchlej odpovede na túto situáciu. Najnovšie diskusie medzi lídrami EÚ naznačili, že touto odpoveďou zrejme nebudú povinné národné kvóty pre migrantov utekajúcich pred vojnou a chudobou v Afrike a na Strednom východe, ako pôvodne navrhovala Európska komisia.
Podľa návrhu záverov pôjde o dobrovoľnú snahu členských krajín "presťahovať na viac ako dva roky 40.000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka do iných členských štátov".
"Nemáme žiaden konsenzus ohľadom povinných kvót pre migrantov, ... to ale nemôže byť ospravedlnením pre ničnerobenie," uviedol v tejto súvislosti predseda Európskej rady Donald Tusk. A dodal, že solidarita bez prinášania obetí je čisté pokrytectvo.
Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ sa zaoberali témou migrácie počas pracovnej večere. Už pred začatím summitu však bolo jasné, že najmä stredoeurópske a východoeurópske krajiny budú v prípade potreby spoločne hlasovať proti povinným kvótam pre migrantov. Ide o krajiny, ktoré zároveň chceli získať záruky, že pôjde iba o dočasný mechanizmus prerozdeľovania utečencov a čisto na dobrovoľnej báze.
Návrh záverov Európskej rady stanovil termín pre prijatie rozhodnutia o kritériách prerozdeľovania azylantov medzi členské štáty, najneskôr do konca júla. Aj tieto kritériá - ktoré by mali nahradiť neobľúbený algoritmus pre stanovovanie povinných kvót - by však mali zohľadniť také zásadné prvky ako je veľkosť ekonomiky členského štátu a jeho populácie.
Okrem počtu 40.000 žiadateľov o azyl zo Sýrie a Eritrey, ktorých nezvláda administratíva Talianska a Grécka, EÚ plánuje aj priame presídlenie okolo 20.000 utečencov z politicky nestabilných krajín ako je Sýria, Irak či Afganistan.
Väčšina členských krajín EÚ súhlasí s názorom, že systém riadenia migrácie je rozbitý a nefunkčný a predstavuje obrovskú administratívnu záťaž pre krajiny najviac zaťažené migračnými tokmi ako je Taliansko či Grécko. V tomto kontexte lídri EÚ súhlasia s posilnením mechanizmov určených na repatriáciu migrantov, ktorí nespĺňajú podmienky pre udelenie azylu v Európe.
