Ilustračné foto (Zdroj: SITA)
BRUSEL - Až na koniec júla by mohlo byť odložené rozhodnutie, akým spôsobom si krajiny Európskej únie v nasledujúcich dvoch rokoch rozdelia 40-tisíc mimoeurópskych žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka. Plynie to z verzie návrhov záverov pre blížiaci sa úniový summit. Dokument pre rokovanie premiérov a prezidentov krajín dvadsaťosmičky ani raz priamo nespomína povinný distribučný systém podľa kvót, ktoré v máji navrhla Európska komisia.
Text príslušného bodu odkazuje na závery mimoriadneho summitu k migrácii v apríli. Vtedy lídri krajín EÚ oznámili cieľ spustiť pilotný projekt dobrovoľného presídľovania v rámci únie. Napriek tomu komisia o niekoľko týždňov neskôr prišla s návrhom na povinné prerozdelenie 40 000 Sýrčanov a Eritrejčanov. Teda ľudí z krajín, pri ktorých je veľká pravdepodobnosť, že dotyčný má na útočisko v EÚ nárok.
Zmyslom je v rámci "európskej solidarity" uľahčiť Taliansku a Grécku, ktoré migračnú vlnu zvládajú so stále väčšími ťažkosťami. Konkrétne počty komisia navrhla počítať podľa počtu obyvateľov každej krajiny EÚ, jej hospodárskeho výkonu či v minulosti prijatých azylantov.
Rozdeľovanie podľa kvót však tvrdo narazilo u časti členských štátov, vrátane stredoeurópskych krajín višegrádskej skupiny, a teda aj Slovenskej republiky. Návrh záverov kvóty síce priamo nespomína, napriek tomu sa ani táto verzia Česku nepáči. Pre českú diplomaciu by mal byť dokument v tejto podobe neprijateľný, ignoruje totiž závery aprílového summitu a v mnohých členských krajinách môže mať veľmi negatívne politické dôsledky.
Navrhnutá podoba záverov sa môže líšiť od tej, ktorú najprv diplomati a po nich tiež priamo lídri na summite dohovoria a schvália. Vety v návrhu venovanom prerozdeľovaniu utečencov predpokladajú za dva roky relokáciu 40 000 osôb z Talianska a Grécka do ďalších členských štátov. Tie by k tomu mali rýchlo zriadiť "dočasný a výnimočný mechanizmus". Preto sa "všetky členské krajiny do konca júla dohodnú na distribúcii takýchto osôb", uvádza k spôsobu prerozdeleniu návrh záverov.
Ďalšie body dokumentu venovanému migrácii žiadajú zriadenie pohraničných zón a potrebnej infraštruktúry v krajinách na hraniciach EÚ, teda v Taliansku a Grécku. Tam by za pomoci expertov z ostatných štátov únie a jej agentúr mali byť migranti rýchlo identifikovaní, vrátane branie odtlačkov prstov, a zaregistrovaní. Hraničné štáty by k tomu tiež mali mať k dispozícii dostatočné finančné prostriedky.
Návrh záverov hovorí, že štáty EÚ v princípe podporujú cieľ presídliť celkom 20 000 osôb, ktoré teraz na území Únie nie sú, ale ktoré majú zreteľné právo na medzinárodnú ochranu. Závery tiež okrem iného zdôrazňujú, že účinnou súčasťou boja s nelegálnou migráciou je tiež zabezpečenie rýchleho návratu tých, ktorí na azyl právo nemajú, do krajín ich pôvodu alebo krajín tranzitných.
Ďalšie časti dokumentu sa venujú napríklad otázkam európskej bezpečnosti. Posledný nadpis v anglicky písanom materiáli potom znie "UK". Časť dokumentu má teda byť venovaná snahe Veľkej Británie dohodnúť novú podobu vzťahov s úniou. V návrhu však v tejto časti zatiaľ chýba akýkoľvek text.
