BRATISLAVA - Grécku zostáva už len niekoľko dní na dohodu o reformách výmenou za finančnú pomoc, aby sa vyhlo hrozbe opustenia eurozóny a analytici stále častejšie diskutujú o prípadných dôsledkoch pre ďalšie krajiny. Najnovšie švajčiarska banka UBS prišla s analýzou, podľa ktorej ešte viac, než ostatné periférne štáty eurozóny, doplatia na odchod Grécka z menového bloku štáty v strednej a východnej Európe.
Ako uviedli analytici UBS, aj keď s blížiacou sa hrozbou grexitu náklady Španielska, Talianska a Portugalska na obsluhu dlhu rastú, budú to najmä geograficky bližšie štáty strednej a východnej Európy, ktoré z pohľadu ekonomickej aktivity pocítia odchod Grécka z eurozóny najviac.
Odchod pocíti stredná a východná Európa
Podľa nich nekoordinovaný odchod Grécka z eurozóny oslabí kurz národných mien východoeurópskych krajín oproti doláru zhruba o pätinu a negatívny vplyv grexitu sa rozšíri do viacerých reformujúcich sa ekonomík. Ako dodali, medzi krajiny, ktoré na grexit doplatia najviac, by mali patriť Maďarsko či Poľsko, kde v takom prípade počítajú s oslabením kurzu forintu a zlotého oproti euru o 5 až 10%. Oproti doláru by to potom bolo zhruba o 15 až 20 %. Zároveň dodali, že Poľsko, Maďarsko, ale aj Česká republika, ktorých ekonomiky sú do veľkej miery závislé od exportu do Európskej únie, najviac doplatia na grexit z pohľadu obchodu a investícií.
William Jackson zo spoločnosti Capital Economics poznamenáva, že už kríza v eurozóne v rokoch 2011-2012 stlačila veľkú časť regiónu do recesie. Aj keď mnohé krajiny sú dnes na problémy pripravené lepšie než v minulosti, sú podľa Jacksona stále veľmi citlivé. "Celá stredná a východná Európa je v obchode a bankovníctve silne prepojená s eurozónou," dodal Jackson. "Ďalším kanálom, ktorý je rovnako málo doceňovaný, je dôvera. Ak v Grécku dôjde k nekoordinovanému vývoju, firmy vo východnej Európe začnú odkladať investície a spotrebitelia svoje výdavky," uviedol.
Ďalší ekonómovia ale taký pesimizmus nezdieľajú. Podľa mnohých sú priame väzby medzi Gréckom a rozvíjajúcimi sa ekonomikami limitované a navyše, najnovšie výkyvy na finančných trhoch niektorých rozvíjajúcich sa ekonomík mohli skôr spôsobiť obavy z krokov americkej centrálnej banky a Európskej centrálnej banky, než z vývoja v Grécku.
Mimoriadny summit
Odchod Grécka z eurozóny je na spadnutie. Lídri EÚ budú dnes na spoločnom rokovaní hľadať východiská zo súčasnej gréckej dlhovej krízy s cieľom posilniť a stabilizovať ďalší vývoj v eurozóne. Summit sa začne o 19.00 h v bruselskom sídle Európskej rady (ER) - Justus Lipsius. Gréci zatiaľ doma protestujú proti úsporným opatreniam, ktoré nadiktovala EÚ a vyberajú miliardy z gréckych bánk, pretože sa boja o znehodnotenie úspor v bankách.
Európska únia (EÚ) privítala nový návrh gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa ako "dobrý základ" pre dosiahnutie pokroku na rokovaniach, ktoré majú zabrániť bankrotu Grécka. Informovala o tom agentúra Reuters. Martin Selmayr, šéf kancelárie predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera skonštatoval, že návrh sa "rodil veľmi ťažko", diskusie prebiehali dlho do noci, kým Gréci sformovali ponuku, o ktorej dnes budú rokovať lídri eurozóny a teraz dúfajú, že im pomôže udržať sa v bloku.
Gréci prišli s novými požiadavkami
Detaily gréckeho návrhu nie sú známe, ale dostali ho aj Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Selmayr v súvislosti s návrhom na sociálnej sieti Tweeter skonštatoval, že je dobrým základom pre dosiahnutie pokroku na rokovaniach. Po piatich mesiacoch dohadovania a pod tlakom masívneho odlevu peňazí z gréckych bánk prejavila Tsiprasova ľavicová vláda cez víkend novú ochotu urobiť ústupky, aby sa dostala k zmrazeným financiám v záchrannom balíku.
Zatiaľ však nie je jasné, kam až je grécky kabinet ochotný zájsť, aby vyhovel požiadavkám veriteľov v otázke ďalších škrtov vo výdavkoch a zvýšenia daní, ktoré prinesú do štátnej pokladnice viac peňazí. V každom prípade je nová ponuka "lúčom nádeje" na dohodu v poslednej minúte pred bankrotom. Tsipras má za sebou maratón rokovaní, a to nielen s členmi svojho kabinetu, ale aj telefonických rozhovorov s lídrami Nemecka, Francúzska a predstaviteľmi EK. Vo vyhlásení úradu gréckeho premiéra sa uvádza, že im predložil "mnohostranne výhodný návrh dohody, ktorá bude definitívnym riešením a nie odkladom problému".
Do konca júna majú nôž na krku
Ale ministri financií eurozóny upozornili, že konečnú dohodu s Gréckom dnes pravdepodobne neuzavrú. Dúfajú však, že sa s Grékmi dnes dohodnú na definitívnom riešení, aby mohli dohodu spečatiť do konca júna. Tisprasova ľavicová strana Syriza zvíťazila v predčasných voľbách koncom januára vďaka sľubom, že ukončí úsporné opatrenia a reformy. Grécky premiér pritom až doteraz odmietal znížiť výdavky na dôchodky a požadoval od veriteľov, aby krajine odpustili značnú časť dlhu. Ale Atény musia do konca júna splatiť MMF takmer 1,6 miliardy eur.
Štátny tajomník gréckeho ministerstva práce Dimitris Stratulis dnes vyhlásil, že Atény podpíšu len takú dohodu s veriteľmi, ktorá bude v súlade s predvolebnými sľubmi vládnej strany Syriza. Tvrdí, že Gréci odmietnu znížiť dôchodky. Iní nemenovaní predstavitelia zadlženého štátu zase naznačili, že Atény budú možno ochotné zvážiť zvýšenie dane z pridanej hodnoty a ďalšie dane, aby uchlácholili veriteľov, ktorí požadujú od Grécka zníženie schodku v rozpočte.
Ceny ropy stagnujú, trhy čakajú na vývoj situácie okolo Grécka
Ceny ropy sa pohybujú okolo úrovní z piatka (19. 6.), keďže trhy vyčkávajú na výsledky dnešnej schôdzky lídrov eurozóny, ktorá bola zvolaná v súvislosti s gréckou krízou. Informovala o tom agentúra Reuters.
Spočiatku sa ceny ropy znížili v obave, ako sa vyvinie dnešná schôdzka premiérov a prezidentov krajín eurozóny, neskôr ale zaznamenali rast, keď Európska komisia privítala nedeľňajšie vyhlásenia gréckej vlády, že ponúkne nové ústupky. Ako uviedli zástupcovia Európskej komisie, "najnovšie návrhy Grécka sú dobrým základom na dosiahnutie pokroku v pondelkových rokovaniach".
