Sovietska armáda (Zdroj: SITA)
BERLÍN – Do dejín sa zapísali ako osloboditelia, okrem toho však znásilnili státisíce Nemiek aj dievčat po celej Európe. Obraz hrdinských západných spojencov na čele s Američanmi pošramotila nemecká historička, mapujúca rozsiahle sexuálne násilie po páde Tretej ríše.
"Najmenej 860-tisíc žien a dievčat, ale aj mužov a chlapcov znásilnili spojeneckí vojaci na konci vojny a po nej. Dialo sa to všade," píše Miriam Gebhardtová (53) vo svojej knižke Als die Soldaten kamen (Keď prišli vojaci).
Dielo vydané tento rok v marci vyvolalo značný rozruch. O znásilňovaní vo veľkom rozsahu sa v Nemecku vedelo, ale pripisovalo sa takmer výlučne sovietskym vojakom. Prípady znásilnenia Francúzok americkými vojakmi po vylodení v Normandii v júni 1944 boli zdokumentované, ale celkovo západným spojencom - Američanom, Britom a Francúzom - zostávala aureola hrdinov bez bázne a hany, ktorí porazili nacistické barbarstvo.
Naopak v nemeckej predstavivosti i bádaní sa nadlho zachoval obraz Stalinových jednotiek útočiacich v apríli 1945 na Berlín a vrhajúcich sa na ženy ako na sexuálny korisť, vysvetlila Gebhardtová, ktorá vyučuje na univerzite v Kostnici na juhozápade Nemecka. "Nakoľko vieme, tak aj v iných častiach Nemecka aj iní spojeneckí vojaci podobným spôsobom tiež znásilňovali Nemky," tvrdí historička, ktorej výskum sa opieral o dosiaľ neprebádané archívne materiály, vojenské dokumenty, opisy udalostí kňazmi či žiadosti o potrat.
(Zdroj: Wikipedia)
Vzhľadom na to, že úrady nič nerobili a obete mlčali, bolo ťažké dokumenty nájsť, pripúšťa historička. Opierala sa tak hlavne o približne 500 správ bavorských farárov zasielaných biskupovi v Mníchove, ktoré sa zmieňujú o znásilňovaní, často hromadnom, ktoré "prakticky vo všetkých dedinách" páchali americkí vojaci a "príležitostne" i Francúzi. Zmieňujú sa tiež o "hone na ženy a dievčatá", následne znásilnených a niekedy aj zavraždených, po spôsobe Mníchovčanky, ktorú Američania "obťažovali a zabili" priamo na ulici.
Zo zhruba 860-tisíc znásilnených Nemiek pripadá podľa autorkinho výpočtu asi tretina (270 000) na západných vojakov: približne 180-tisíc ich znásilnili Američania, 50-tisíc Francúzi, 30-tisíc Briti. Sovieti majú podľa nej na svedomí najmenej 590-tisíc znásilnení, zatiaľ čo až doteraz sa malo za to, že sovietski vojaci znásilnili asi jeden až dva milióny žien.
Konzervatívny denník Die Welt označil tieto počty za nejasné a nepresvedčivé. Historička pripúšťa, že sa jej odhady pohybujú na dolnej hranici, ale je ochotná vziať do úvahy aj iné návrhy, ak budú podložené.
V krajine, ktorá starostlivo ochraňuje povedomie o nacistických zločinoch a v ktorej otázku nemeckého utrpenia mnohokrát obhospodaruje krajná pravica, bola kniha prijatá priaznivo. Tlač chváli prelomenie tabu po 70-ich rokoch, ktoré sa zachovávalo ako na východe krajiny s prosovietským režimom, tak v západnom Nemecku.
"Zdá sa, že doba dozrela k tomuto bádaniu," usudzuje ľavicový denník Tageszeitung. Podľa týždenníka Focus sa kniha vysporiadava s predsudkami a predstavuje "hlbokú analýzu udalostí, ktorých tiene siahajú až do súčasnosti".
Mnoho žien sa z hanby zabilo alebo sa o samovraždu pokúsilo, pripomína Gebhardtová. Ľutuje pritom, že žiadne oficiálne priznanie ani ospravedlnenie za tieto zločiny nezaznelo, hoci armádne velenie potrestalo niektorých páchateľov, a to niekedy aj tvrdo, tresty smrti či pracovné tábory.
Od vydania knihy mnoho potomkov a príbuzných znásilnených žien píše autorke, pretože sa domnievajú, že sa ich matke či babičke niečo stalo. "Ešte žijú alebo sa liečia v špecializovaných zariadeniach ľudia, ktorí sú touto minulosťou stále postihnutí. Preto je dôležité ju otvoriť a hovoriť o nej," domnieva sa Gebhardtová.
