VARŠAVA - Poľsko si dnes pripomína piate výročie tragickej havárie lietadla, pri ktorej v apríli 2010 zahynul vtedajší poľský prezident Lech Kaczyňski a ďalších 95 osôb na palube poľského prezidentského špeciálu. Podľa agentúry AP išlo zrejme o najhoršiu katastrofu, ktorá postihla Poľsko od čias druhej svetovej vojny. Celá udalosť v konečnom dôsledku prehĺbila politickú polarizáciu poľskej spoločnosti a oživila napätie v dlhodobo problematických vzťahoch Poľska s jeho ruským susedom.
Dcéra zosnulého prezidenta Marta Kaczyňská, ktorá pri osudnej nehode prišla o oboch rodičov, položila dnes ráno kyticu kvetov na ich hrob vo Wavelskej katedrále v Krakove. V hlavnom meste Varšava prebehla spomienková ceremónia pri pamätníku havárie na vojenskom cintoríne Powanzki, ktorej sa zúčastnili poľský prezident Bronislaw Komorowski, premiérka Ewa Kopaczová a ďalší poprední predstavitelia krajiny.
Predseda poľského parlamentu Radoslaw Sikorski si predtým uctil pamiatku 18 poslancov, ktorí zahynuli pri nešťastí z 10. apríla 2010, položením vencov v budove Sejmu.
V priebehu dňa je plánovaných množstvo spomienkových podujatí po celom Poľsku vrátane sprievodu, ktorí povedie brat zosnulého prezidenta a vodca pravicovej opozície Jaroslaw Kaczyňski. Ten spolu so svojimi stúpencami verí tomu, že údajnú haváriu zinscenovalo Rusko s cieľom zlikvidovať jeho brata.
Väčšina Poliakov však dôveruje výsledkom oficiálneho vyšetrovania, ktoré veľkú časť viny za zrútenie lietadla pripísalo pilotom; tí sa rozhodli pristáť pri Smolensku napriek hustej hmle. Podľa poľských vyšetrovateľov sú čiastočne zodpovední aj ruskí dispečeri, ktorí vraj poskytli pilotom chybné inštrukcie.
Poľské lietadlo Tu-154M Lux havarovalo 10. apríla 2010 v nepriaznivom počasí počas pristávacieho manévru v blízkosti leteckej základne v Smolenskej oblasti na západe Ruska. Nehodu, ktorej príčiny vyšetrovali osobitne ruské i poľské orgány, neprežil nikto z 96 ľudí na palube.
V troskách havarovaného stroja zahynuli vtedajší poľský prezident Lech Kaczyňski s manželkou, ako aj ďalší poprední predstavitelia štátu a významná časť poľskej generality. Všetci smerovali na spomienkovú slávnosť na mieste niekdajšej masakry poľských dôstojníkov a inteligencie v Katyni.
