ANKARA/DAMASK – Turecko podľa kritikov nehrá s otvorenými kartami a svoju najväčšiu zbraň maskuje spojenectvom so Západom prostredníctvom NATO. Existuje dokonca podozrenie, že Turci podporujú expanziu islamského terorizmu, aby uskutočnili svoje mocenské plány. Ich posledná operácia môže byť krokom k rozpútaniu nového vojenského konfliktu, myslí si slovenský analytik Ivo Samson.
Turecká armáda cez víkend neohlásene vstúpila na územie Sýrie, aby sa v oblasti severosyrského Halab zmocnila pozostatkov šacha Sulejmana Šaha, starého otca zakladateľa Osmanskej ríše Osmana I.. Sýrska vláda operáciu ostro odsúdila a uviedla, že Turecko sa dopustilo agresie, za ktorú ponesie zodpovednosť. Snahou Turecka údajne bolo uchrániť hrob pred extrémistami Islamského štátu.
Evakuáciu nesprevádzali žiadne násilnosti, ale počas operácie nešťastne zahynul jeden turecký vojak. „Dali sme tureckým ozbrojeným silám rozkaz, aby chránili naše duchovné hodnoty a postarali sa o bezpečnosť našich vojakov," povedal turecký premiér Ahmet Davutoğlu. Vo vyhlásení, ktoré odvysielala sýrska štátna televízia, odznelo, že turecká vláda síce o pripravovanej akcii sýrsky konzulát v Istanbule informovala, ale spustila ju bez toho, aby počkala na súhlas Sýrie.
Turecko údajne sponzoruje Islamský štát
Iránky námestník ministra zahraničných vecí Hossein Amir Abdullahian nezákonné prestúpenie sýrskeho územia odsúdil a nazval ho podľa portálu Sana.sy snahou o destabilizáciu bezpečnosti v regióne. Takisto vyjadril podozrenie, že Turecko podporuje terorizmus Islamského štátu, čo dokázalo prestúpenie sýrskych hraníc v miestach, kde sú aktívne jednotky IS. Ďalším dôkazom spojenectva tureckej vlády s IS môže byť podľa iránskeho ministerstva zahraničia aj skutočnosť, že mauzóleum s pozostatkami doposiaľ ostalo nedotknuté zo strany IS napriek tomu, že radikáli po celej Sýrii zničili mešity, kostoly a uctievané hrobky.
Sýria obviňuje Turecko, že podporuje povstalecké skupiny, ktoré ovládli rozsiahle oblasti na severe a východe krajiny, vrátane Islamského štátu. Turecko malo pod vládou Recepa Tayyipa Erdoğana dokonca dodávať zbrane teroristickej organizácii al-Káida do Sýrie, uviedol portál Lidovky.cz. Ankara má podľa odborníka na extrémizmus Josefa Krausa so Sýriou vlastné plány a „vojna jej dáva priestor, aby sa ich pokúsila uskutočniť. Turecko túži po páde Asadovho režimu a na jeho miesto by rado nastolilo vládu, ktorá by bola voči nemu vľúdnejšia, v ideálnom prípade proturecká,“ povedal Kraus pre Lidovky. Aj na základe informácií monitorovacieho tímu Rady bezpečnosti OSN mali cez Turecko tajne prechádzať zbrane pre Islamský štát a Frontu an-Nusrá.
V neprospech Turecka hovorí aj fakt, že krajina sa odmieta aktívne zapojiť do medzinárodnej operácie proti radikálom Islamského štátu vedenej Spojenými štátmi. Čiastočne je to podľa agentúry Reuters preto, že by chcelo, aby sa útoky medzinárodnej koalície zamerali nielen na povstalcov z IS, ale aj na jednotky sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Proti teroristom Islamského štátu spustili ofenzívu iba bojovníci kurdskej menšiny, ktorá sa snaží o nezávislosť od Turecka. A práve turecké mesto Kobaň pri hraniciach so Sýriou čelilo ešte donedávna brutálnym útokom islamistov. Keď Kurdi prosili tureckú vládu o armádnu pomoc, odozvy sa nedočkali.
Turci chcú byť vládcami Stredného východu
Turecko, ktoré svojho času bojovalo o vstup do Európskej únie, je teraz terčom kritiky. „Turecko stratilo svoju šancu na vstup do Európskej únie,“ hodnotí analytik Ivo Samson. Ak sa v minulosti uvažovalo o tom, že by v roku 2015 mohla krajina vstúpiť do EÚ, teraz by potrebovala 200 rokov na to, aby splnila všetky podmienky pre členstvo, myslia si analytici, ktorí začínajú mať strach z jeho ďalších ťahov. Ako uviedol Ivo Samson, „Turecko si vydupalo protiraketovú obranu z NATO a snaží sa byť hegemónom Stredného východu.“ Objavujú sa aj úvahy, že je jeho cieľom znovuvytvorenie Osmanskej ríše. Svet sa preto pripravuje aj na možnosť agresie zo strany Turecka a na základe posledných udalostí aj zrod nového turecko-sýrskeho konfliktu, vysvetlil Samson.
Hranicu prekročili desiatky tankov a stovky vojakov
Hrob Sulejmana Šaha sa nachádzal asi 35 kilometrov od hraníc s Tureckom. Hrobku strážilo striedavo niekoľko desiatok tureckých vojakov, pretože ju ohrozovali extrémisti z Islamského štátu. Mauzóleum ležiace v Sýrii považuje Turecko za svoje výsostné územie. Premiér Turecka potvrdil, že vyzdvihnuté pozostatky Sulejmana presunú na iné miesto v Sýrii, ktoré je pod tureckou vojenskou kontrolou. Vojaci po odchode mauzóleum zničili, aby nepadlo do rúk islamistov.
Do ozbrojenej akcie sa zapojilo takmer 600 tureckých vojakov a na územie Sýrie vošli s kolónou tvorenou stovkou vojenských vozidiel, medzi ktorými bolo 39 tankov. Kým jedna skupina zamierila k hrobke, druhá sa vydala do oblasti v blízkosti hraníc s Tureckom, kam úrady v Ankare plánujú premiestniť hrob Sulajmana. Išlo o prvý zásah tureckej armády na sýrskom území od začiatku sýrskej občianskej vojny, ktorá trvá už viac ako štyri roky.
