BRUSEL – Summit Európskej únie v Bruseli sa dnes začal s niekoľkohodinovým oneskorením vzhľadom na presun účastníkov rokovaní o riešení konfliktu na Ukrajine, ktoré sa po 17-hodinovom maratóne skončili iba predpoludním v Minsku. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Francúzsky prezident Francois Hollande i nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová by mali predstaviteľom ďalších členských krajín únie poskytnúť informácie o priebehu minských rokovaní a obsahu dosiahnutej dohody. Medzi pozvanými na bruselský summit bol aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý podobne ako spomínaní dvaja štátnici absolvoval nočné rokovania s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom v bieloruskej metropole.
Ústrednými témami vrcholnej schôdzky by mali byť vývoj na Ukrajine, ako aj boj proti medzinárodnému terorizmu a grécka dlhová kríza. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker označil v prvej reakcii dosiahnutú dohodu o prímerí za "vynikajúcu správu".
Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová v Bruseli avizovala, že predloží prítomným na summite návrhy konkrétnych opatrení, ktorými by Európska únia mohla podporiť prímerie na Ukrajine. Podľa jej slov krátko pred otvorením vrcholnej schôdzky je dohoda z Minska "definitívne krokom správnym smerom,... aj keď veľmi presne vieme, že všetko nerieši. Je však lepšie mať dobré, ako zlé alebo veľmi zlé správy," cituje slová talianskej diplomatky tlačová agentúra APA.
Mogheriniová zdôraznila súčasne význam dohodnutého prímeria a jeho rešpektovania od noci na nedeľu a dodala: Zo strany Európskej únie hľadáme už praktické prostriedky na priechodnosť jeho realizácie. Konkrétne by chcela podľa vlastných slov navrhnúť opatrenia na monitorovanie a realizáciu dohody. Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič v zastúpení aktuálne predsedníckej krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) privítal výsledky rokovaní v Minsku. OBSE je pripravená podniknúť maximum pre to, aby v rámci svojho mandátu prispela k plnej realizácii dohodnutých opatrení, vyplýva z komuniké, ktoré dnes zverejnili v Belehrade a o ktorom informovali tlačové agentúry Tanjug a APA.
Dačič očakáva, že ústrednú úlohu v tomto snažení zohrá pozorovateľská misia OBSE. Srbský minister súčasne apeloval na všetky zainteresované strany, aby využili príležitosť, ktorou je dohoda o prímerí pre vojnou sužovaný Donbas, aby prestali s prejavmi nepriateľstva a upokojili situáciu, čo umožní dosiahnutie spoločného cieľa - obnovenie mieru na východe Ukrajiny. Neúnavnú prácu lídrov Francúzska, Nemecka, Ruskej federácie a Ukrajiny, ktorej výsledkom je dosiahnutá dohoda, označil Dačič za ďalší dôkaz toho, čo možno dosiahnuť spoločným úsilím.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila kompromis, ktorý sa zrodil v Minsku, za iskričku nádeje, nie viac a nie menej. Teraz je však dôležité, aby po slovách nasledovali činy, zdôraznila. V podobnom duchu sa vyjadril aj francúzsky prezident Francois Hollande, pričom obaja netajili, že zodpovedných čaká ešte mnoho práce.
Práve o Merkelovej hovoril s obdivom bieloruský prezident Alexander Lukašenko ako o účastníkovi summitu, vďaka ktorému sa dnes v Minsku podarilo dosiahnuť dohodu, vyplýva z jeho vyjadrení pre agentúru DPA. Poľský prezident Bronislaw Komorowski hodnotil výsledky rokovaní v Minsku na osobitnej tlačovej konferencii, na ktorej formuloval, že kľúč k riešeniu konfliktu na Ukrajine leží v Moskve.
