BRUSEL - Východné krídlo NATO posilňuje! Dnes o tom rozhodol šéf NATO. Je to reakcia na ruskú agresiu a anexiu Krymu. Vedúci predstavitelia oznámili zdvojnásobenie vojenskej sily, konkrétne má ísť o šesť nových základní. Tisícky vojakov budú pripravení zasiahnuť prakticky okamžite. Tlak na Rusko sa zvyšuje, lídri EÚ sa dnes zhodli na ďalších nových sankciách. Reakcia Putina nenechala na seba dlho čakať, rozhodol sa povolať záložákov.
Putin podpísal dekrét o povolávaní, tvrdia Rusi
Ruské médiá informujú, že Putin podpísal dekrét povolávajúci záložákov. Viaceré sa odvolávajú na zdroj garant.ru. Píše sa v ňom, že federálnym zákonom povoláva tzv. záložákov. Kancelária prezidenta Ruska dnes zverejnila výnos, ktorý je odpoveďou na rozmiestnenie síl NATO na východe Európy.
Путин подписал указ о призыве на военные сборы в 2015 году (год сердечно-сосудистых заболеваний в России) граждан, пребывающих в запасе.
— ЄВРОМАЙДАН (@euromaidan) February 5, 2015
Vladimír Putin podľa neho prikázal vláde, aby povolala v roku 2015 všetkých záložákov. Tí majú povinnosť zúčastniť sa na vojenskom cvičení v trvaní do 2 mesiacov. Rezervy musia narukovať v mieste bydliska pod hrozbou pokuty. Okrem záložákov majú povinnosť sa na nich zúčastniť aj vybrané jednotky ministerstva vnútra a tajných služieb. Dokument začal platiť okamžite po jeho zverejnení.
#Putin signed decree on conscription of citizens who are in reserve forces for mil training, takes effect immediately http://t.co/TWfX2YTsxk
— Ukraine Reporter (@StateOfUkraine) February 5, 2015
Pripravenosť akčného plánu schváleného v septembri na summite NATO vo Walese je hlavnou témou dnešného zasadania ministrov obrany 28 členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Slovensko na ministerskej konferencii zastupuje minister Martin Glváč.
Sily rýchleho nasadenia NATO sú reakciou na agresívne kroky Ruska
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes na úvod konferencie ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli uviedol, že sily rýchleho nasadenia zvýšia svoj počet z 13.000 na 30.000 vojakov. V rámci tejto jednotky bude vytvorený útvar v počte 5000 vojakov, ktorý môže zasiahnuť v krízových oblastiach "v priebehu niekoľkých dní".
Snahou plánovačov aliancie je vytvoriť mobilnú jednotku schopnú prepraviť sa v plnej bojovej hotovosti už za dva dni. Stoltenberg pripomenul, že aliancia podniká tieto kroky ako "reakciu na agresívne akcie, ktoré vidieť z Ruska, na porušovanie medzinárodného práva a anexiu Krymu".
"Musíme prispôsobiť svoje sily, keď vidíme, že svet okolo nás sa mení," skonštatoval generálny tajomník NATO. Dodal, že k ostatným opatreniam, ktorým sa dnes venujú ministri obrany, patrí vytvorenie šiestich regionálnych stredísk velenia a kontroly vo východných krajinách NATO. Tieto "minizákladne", ako ich nazvali médiá, sa budú zaoberať otázkami posilňovania bezpečnosti aliancie na jej východných hraniciach. Ide o šesť stredísk, ktoré budú momentálne podliehať aliančnému centru v poľskom meste Štetín.
Stoltenberg pripomenul dôležitosť svojho plánovaného stretnutia s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom počas bezpečnostnej konferencie v Mníchove, ktorá sa uskutoční tento víkend. Šéf NATO zdôraznil, že je dôležité, aby aliancia nechala otvorené kanály pre politický dialóg s Ruskom po tom, ako sa po anexii Krymu kontakty medzi NATO a Moskvou obmedzili iba na úroveň veľvyslancov.
USA nebudú tolerovať ruské tanky a vojakov na Ukrajine
Americký minister zahraničných vecí John Kerry považuje ruskú agresiu za najväčšiu hrozbu Ukrajiny, Spojené štáty však stále podporujú diplomatické riešenie ukrajinského konfliktu. Kerry to povedal v Kyjeve po stretnutí s prezidentom Petrom Porošenkom, pričom zdôraznil, že USA "nebudú zatvárať oči pred ruskými tankami a bojovníkmi v neoznačených uniformách prechádzajúcimi hranice".
Rusko vyzval, aby začalo okamžite dodržiavať dohodu o prímerí uzavretú v septembri v bieloruskom Minsku. "Rusko sa musí rozhodnúť a toto rozhodnutie nemôže byť deklarované len slovami, ale aj skutkami," vyhlásil Kerry. Zdôraznil, že USA, EÚ ani Ukrajina nechcú konfrontáciu s Ruskom, ale uprednostňujú diplomatické riešenie, no Moskva musí "aktívne podporiť minské dohody".
Do Kyjeva rokovať o riešení konfliktu príde vo štvrtok aj francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová. V piatok pocestujú do Moskvy na rokovania Vladimirom Putinom s cieľom predložiť nový návrh vyriešenia krízy na východe Ukrajiny. "Predložíme nový návrh na vyriešenie konfliktu, ktorý je založený na teritoriálnej integrite Ukrajiny," povedal Hollande.
Nová studená vojna
Filozofiou aliancie je mať po ruke takéto bojové útvary, ktoré sú vnímané ako sily prvého nasadenia a dokážu rýchlo a primerane čeliť nečakanej krízovej situácii. Čo sa týka nových vojenských minizákladní v krajinách východného krídla NATO, ide o tzv. prvú vlnu zriadenia šiestich útvarov, ktorým zodpovedá pomenovanie "styčný tím".
Nebudú to však vojenské základne v klasickom slova zmysle. Na každej z týchto základní bude fungovať niekoľko desiatok ľudí - väčšinou domáci personál -, ktorých úlohou je integrácia národných obranných síl s partnermi z aliancie, logistické zosúlaďovanie, príprava spoločných bojových cvičení a podieľanie sa na príprave obranných plánov.
V týchto chvíľach sa rozhoduje o rozmiestnení nových vojenských síl vo východnej Európe. Niektorí analytici hovoria o novej svetovej vojne. V prvej vlne zriaďovania minizákladní sa ocitli tri pobaltské krajiny a Poľsko a potom Bulharsko a Rumunsko. Slovensko, podobne ako Maďarsko, si ponechalo otvorenú možnosť zriadenia podobného útvaru do budúcnosti. Návrh SR na vytvorenie logistického skladu, ktorý odznel na summite vo Walese, na programe dnešného stretnutia ministrov nie je. Podľa našich informácií sa v prvom kole rokovaní rozhoduje o základniach v Pobaltí. Na Slovensko príde rad až v druhom kole rokovaní.
Ministri sa v ranných hodinách stretli vo formáte NATO-Gruzínsko, kde rokovali so šéfom gruzínskej obrany Mindiom Džanelidzem. Zhodnotili balíček opatrení dohodnutý na summite vo Walese, ktorý je zameraný na posilnenie obranných spôsobilostí v Gruzínsku a má tejto krajine pomôcť v prípravách na členstvo v NATO.
NATO nemá v úmysle dodávať zbrane Ukrajine
Ministri obrany NATO dnes v Bruseli potvrdili, že proruskí povstalci na východe Ukrajiny dostávajú "neobmedzené dodávky zbraní" z Ruska, vrátane ťažkej vojenskej techniky. A dohodli sa, že Severoatlantická aliancia nebude dodávať Ukrajine zbrane v jej spore s povstalcami, ale nemôže brániť svojim členským krajinám, ak takéto rozhodnutie prijmú.
Americký generál Philip Breedlove na bruselskom podujatí upozornil, že akákoľvek zbrojná pomoc USA a ďalších západných krajín pre Ukrajinu by mohla vyvolať ďalšiu ráznu akciu zo strany Ruska. Reagoval tak na fámy, že USA zvažujú poskytnúť Ukrajine zbrane na obranu ich síl pred útokmi Ruskom podporovaných separatistov. Breedlove zdôraznil, že americká strana trvá na tom, že neexistuje vojenské riešenie tohto konfliktu, ale zároveň dodal, že "Ukrajina má právo sa brániť".
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas stretnutia s novinármi privítal najnovšie sprostredkovateľské úsilie Nemecka a Francúzska zamerané na riešenie konfliktu na Ukrajine. Ide o iniciatívu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, ktorí chcú za týmto účelom zorganizovať stretnutie s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
"Podporujem toto úsilie. Situácia na Ukrajine je vážna, pribúda viac a viac obetí. Vidíme zvyšovanie podpory Ruska pre separatistov, podporujú ich vojenským vybavením, posilami a výcvikom," uviedol v tejto súvislosti Stoltenberg.
Nové sankcie proti Rusku
Vlády členských krajín Európskej únie sa zhodli na zozname nových osôb s ruským a ukrajinským občianstvom a tiež na nových právnických subjektoch, ktoré budú pridané na súčasný bruselský zoznam sankcií. Informáciu dnes potvrdili diplomatické zdroje z prostredia EÚ. Na čierny zoznam EÚ pribudne 19 mien fyzických osôb, z toho päť Rusov a desať občanov Ukrajiny, ktoré budú mať zákaz vstupu na územie členských krajín únie a ktorým budú zmrazené och aktíva na území EÚ.
Súčasný zoznam sa rozšíri aj o deväť spoločností, z ktorých jedna je čisto ruská. Diplomatický zdroj odmietol prezradiť mená sankcionovaných osôb a názvy právnych subjektov, o ktorých oficiálne rozhodnú ministri zahraničných vecí EÚ na pondelňajšom zasadnutí v Bruseli. Niektoré výhrady voči rozšíreniu sankcií, ktoré boli najmä zo strany novej gréckej vlády, sa podarilo odstrániť počas rokovaní veľvyslancov členských krajín pri EÚ (COREPER). Grécka strana túto záležitosť odmietla komentovať.
Kiska v USA: EÚ musí trvať na sankciách proti Rusku
Prezident Andrej Kiska vyzval štáty Európskej únie, aby zotrvali v politike sankcií voči Rusku dovtedy, kým Kremeľ neurobí konkrétne kroky na zastavenie konfliktu na východnej Ukrajine. Blok 28 európskych štátov musí byť pripravený predĺžiť sankcie, ktoré sa končia medzi marcom a júlom, povedala slovenská hlava štátu v rozhovore pre denník The Wall Street Journal.
"Bez ruskej podpory by sa konflikt na Ukrajine nikdy nezačal a preto je našou povinnosťou ako demokratických národov zaujať jasné stanovisko," konštatoval Kiska. "Rozhodne podporujem zachovanie sankcií, kým sa situácia na Ukrajine nezlepší." Prezident tiež vyzval EÚ k jednotnému postupu voči Rusku.
"Čo sa týka nášho postavenia voči Rusku, je nesmierne dôležité, aby sa EÚ držala jedného stanoviska, aby Rusko nemohlo využívať rozdiely medzi jednotlivými štátmi únie a rozbiť našu vnútornú jednotu," myslí si Kiska. Na otázku, či by mal Západ zintenzívniť svoju podporu Ukrajine dodávaním defenzívnych zbraní, ako sú okuliare na nočné videnie čo nepriestrelné vesty, Kiska odpovedal: "Musíme sa snažiť konflikt ukončiť, nie pomáhať jeho eskalácii."
Rusko podľa Kisku stratilo jeden z kľúčových aspektov politiky, a tým je dôvera. "Pretože nikto nevie, čo sa deje v Putinovej hlave, nikto nevie, kde sú jeho hranice." Kiska je znepokojený výrokmi ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vyhlásil, že je pripravený použiť silu na ochranu ruských záujmov proti hrozbám zo Západu.
The Wall Street Journal pripomína, že Kiska je v kritike zahraničnej politiky Ruska tvrdší ako premiér Robert Fico. Podľa Kisku však Slovensko Ukrajine pomáha, a to by nebolo možné bez zapojenia vlády.
Kerry pricestoval do Kyjeva, aby rokoval o pomoci pre Ukrajinu
Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes pricestoval do Kyjeva, aby tam s prezidentom Petrom Porošenko a predstaviteľmi vlády rokoval o situácii na východnej Ukrajine a jej dôsledkoch.
Podľa nemenovaného amerického diplomata Kerry chce ukrajinskému vedeniu ponúknuť podporu v jeho snahách dosiahnuť nové prímerie s proruskými separatistami. Kerry sa bude snažiť "podporiť úsilie Ukrajincov o obnovenie serióznych rokovaní ... a bude v mene USA ponúkať akúkoľvek podporu v rámci diplomacie, ktorá by mohla byť v tomto kontexte úspešná".
Okrem toho by Kerry mal v Kyjeve informovať o dodatočnej humanitárnej pomoci pre civilistov, ktorí uviazli v oblasti bojov na východe Ukrajiny. Podľa nemenovaných zdrojov by americká pomoc mala dosiahnuť objem 16,4 milióna dolárov. Očakáva sa, že Porošenko využije stretnutie s Kerrym, aby zopakoval svoju výzvu k členským štátom NATO, aby jeho krajine poskytli zbrane. V rozhovore pre nemecký denník Die Welt Porošenko vysvetlil, že civilné obete a vystupňovanie konfliktu by malo byť pre západnú alianciu dostatočným dôvodom, aby Ukrajine pomohla.
Spojené štáty zvažujú, či poskytnú Ukrajine zbrane na jej boj proti proruským separatistom. Pripustil to v pondelok nemenovaný zdroj v americkej administratíve s tým, že konečné rozhodnutie ešte nebolo prijaté.
V rozhovore pre Die Welt Porošenko ako dostatočný dôvod na poskytnutie zbraní ukrajinskej armáde pripomenul okrem rastúceho počtu civilných obetí aj nedávne "teroristické útoky" vo Volnovache a Donecku, ako aj ostreľovanie Mariupolu. Väčšia podpora pre Ukrajinu by podľa Porošenka mala zahŕňať okrem iného aj "moderné zbrane na obranu a kladenie odporu agresorovi".
Francúzsko nepodporuje Ukrajinu v NATO ani dodávky zbraní
Francúzsky prezident Francois Hollande dnes v Paríži vyhlásil, že Francúzsko nie je naklonené členstvu Ukrajiny v NATO. Francúzsko sa nezapojí ani do debaty o dodávkach zbraní pre ukrajinskú armádu, spresnil. Francúzske médiá uviedli, že s týmto postojom Francúzska a rovnakou pozíciou Nemecka súvisí aj spoločná iniciatíva Hollanda s nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorí dnes odcestujú na východ Európy, aby v Kyjeve a Moskve predstavili svoju najnovšiu diplomatickú iniciatívu na riešenie konfliktu na východe Ukrajiny.
Hollande v súvislosti s vývojom na Donbase upozornil, že "na Ukrajine sme vo vojne", a varoval, že "môže byť totálna". Vždy sa nám zdá, že vojna sa týka iných, že je ďaleko. Nedokážeme si predstaviť, že by vojna bola realitou. A predsa... za niekoľko mesiacov sa konflikt zmenil na vojnu. Sme vo vojne! Vo vojne, ktorá by mohla byť totálna," varoval Hollande. Podľa neho teraz existujú dve možnosti: buď vyzbrojovať protagonistov konfliktu, alebo staviť na diplomaciu. Upozornil však, že opciu v podobe diplomacie a rokovaní nie je možné predlžovať donekonečna.
