BAKU – Na Kaukaze to opäť vrie. Azerbajdžan hlási strety s arménskou armádou, pri ktorých padlo viacero vojakov na oboch stranách. Zamrznutý konflikt trvá od rozpadu Sovietskeho zväzu. V posledných rokoch však obe krajiny dodržiavali krehké prímerie. V posledných dňoch sa všetko zmenilo, obe strany sa obviňujú z eskalácie napätia. Hranice kaukazských štátov rysoval ešte Stalin a konflikt zamestnáva aj Vladimira Putina, ktorý musí riešiť ďalšiu nestabilnú oblasť pri svojich hraniciach.
Zvýšené napätie v oblasti Náhorného Karabachu pretrváva od vlaňajšieho novembra, keď Azerbajdžan zostrelil vojenský vrtuľník patriaci Náhornému Karabachu, pričom zahynuli traja členovia posádky. Bol to prvý podobný incident od uzavretia prímeria, ktoré v roku 1994 ukončilo vojnu o Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Minister obrany Azerbajdžanu obvinil Arméncov, že ich vojaci prenikli na územie Náhorného Karabachu, kde minulý týždeň zabili 12 vojakov a ďalších 20 zranili. Konflikt na kaukaze nemá súvis s ukrajinským konfliktom. Dá sa hovoriť o dedičstve Sovietskeho zväzu. “Je to dedičstvo Sovietskeho zväzu a hraníc, ktoré kreslil Stalin,” povedal pre Topky expert na zahraničnú politiku východnej Európy Alexander Duleba.
Keď sa ZSSR rozpadal, Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť, neskôr sa ku konfliktu prihlásili aj Arméni. “Toto územie nie je doteraz medzinárodne uznané,” tvrdí Duleba s tým, že celý spor sa nazýva “zamrznutý konflikt“.
Rusko podporuje Arménsko, má tam jednu zo svojich najväčších vojenských základní. Arménsku sa ekonomicky príliš nedarí, naopak Azerbajdžan disponuje ropou a zemným plynom, masívne investuje do nových zbraňových systémov, tvrdí Duleba.
“Rusko nemá dosah na Azerbajdžan, miestami sú aj konkurentami, keďže súperia o dodávky ropy a zemného plynu do Európy,” hovorí analytik.
Vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom sú poznačené dlhoročným konfliktom, ktorého predmetom je separatistická oblasť Náhorný Karabach. Územie oficiálne patrí Azerbajdžanu, ale väčšina obyvateľstva je arménskej národnosti a neuznáva vládu v Baku. Vojnu v rokoch 1992-94 ukončilo prímerie, podpis mierovej zmluvy je však v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať. Pred podpisom mieru však zahynulo vyše 30-tisíc ľudí a milión ich bolo vysťahovaných.
