BUDAPEŠŤ - Maďarsko v nadchádzajúcom roku 2015 zrejme neurovná svoje vzťahy so Spojenými štátmi, pretože spory USA a Maďarska sú príliš vyhrotené a ich záujmy rozdielne. V súvislosti s konfliktami, ktoré sa vo vzájomných vzťahoch vyhrotili v októbri zákazom vstupu vysokých maďarských úradníkov na pôdu USA, to povedal v rozhovore maďarský politológ Zoltán Kiszelly.
"Môžeme iba dúfať, že tlak Američanov na Maďarsko oslabne. Môže sa tak stať, ak sa vyriešia vzťahy Spojených štátov s Ruskom a s Čínou," dodal. Podľa politológa ak by USA chceli viditeľne zasahovať do maďarských vnútorných záležitostí, môže sa stať, že Maďari usporiadajú ďalší provládny Pochod mieru, aký bol v roku 2012 a ktorým by svetu a Amerike ukázali, že je zbytočné snažiť sa zvonka zvrhnúť terajšiu maďarskú vládu, tá má totiž veľmi stabilnú podporu.
"Maďarsko nie je Česko, prípadne iná krajina, v ktorej by bolo možné vymeniť vládu zvonka. Pri ďalších voľbách by totiž Fidesz opäť vyhral, preto je rozumnejšie dohodnúť sa s ňou," zdôraznil Kiszelly. Pripomenul, že v Maďarsku v roku 2014 boli tri voľby, všetky tri vyhral blok vládnych strán Fidesz-KDNP. "Až do apríla roku 2018 - tri a pol roka - neočakávame žiadne celoštátne voľby. Bude to dlhé obdobie pre vládu, ale aj pre opozíciu," reagoval na otázku možného vývoja v budúcom roku.
Vládne strany sa podľa jeho slov pokúsia udržať deficit štátneho rozpočtu po hranicou troch percent, aby rozvojové fondy z Európskej únie priebežne prichádzali a zabezpečili tak základ pre solídny rast maďarskej ekonomiky. "Vláda sa bude snažiť realizovať ďalšie nové opatrenia. Situáciu ovplyvní aj veľký konflikt kvôli Ukrajine medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi, Ruskom a Čínou," dodal.
"Opozícia sa bude snažiť pokračovať v spore, ktorý sa začal vyvíjať od roku 2013: parlamentné opozičné strany sa snažia dostať do pozície vodcu opozície, pričom pretrváva spor medzi Maďarskou socialistickou stranou (MSZP), expremiérom Ferencom Gyurcsányom a ďalšími menšími stranami. Pritom aj organizácie, ktoré pripravovali doterajšie pouličné protestné akcie, sa pokúsia prebrať úlohu opozičného vodcu," myslí si Kiszelly. K otázke výrazného poklesu preferencií vládnej strany Fidesz v posledných dvoch mesiacoch roka 2014 konštatoval, že to nie je nová záležitosť. "Fidesz v roku 2012 takisto stratil štvrtinu, možno až tretinu svojich priaznivcov, rovnako sa to deje aj teraz. Po voľbách tí, ktorí očakávali zázraky, prípadne sa k strane neviazali silnejšie, sa jednoducho vzdali podpory Fideszu," spresnil.
Koncom roka 2012 sa Fideszu podarilo stratu kompenzovať znížením režijných nákladov domácností a časť týchto voličov strhnúť k voľbám na svoju stranu. Fidesz podľa politológa aj teraz dúfa, že sa naplní podobný scenár a tých, ktorí teraz nepodporujú Fidesz, ale neprešli k táboru opozície, sa podarí najneskôr do roku 2018 získať späť, preto sa vláda v súčasnosti neznepokojuje stratou preferencií.
"Vládne strany sa budú snažiť viesť politiku ekonomického rastu, pritom doriešia otázku devízových úverov obyvateľstva, ktorá sa katastrofálne dotkla 800.000 maďarských domácností. Vplyvy riešenia devízových hypoték budú badateľné na životnej úrovni koncom budúceho roka. Od týchto a podobných krokov očakáva Fidesz, že sa mu podpora vráti na úroveň vyše dvoch miliónov voličov, čím by parlamentné voľby v roku 2018 pohodlne vyhral," podotkol.
Podľa neho sa zdá, že v maďarskej vnútornej politike nemožno v roku 2015 očakávať veľké prekvapenia. Opozičné subjekty budú pokračovať v boji o miesto vodcu opozície, organizátori pouličných demonštrácií sa budú pokúšať aktivovať čo najviac ľudí s väčšími alebo menšími úspechmi. Ak vláda neprinesie nejaké extrémne zlé rozhodnutie, nie je pravdepodobné, že by sa demonštrácia z 2. novembra tohto roka s desiatkami tisíc Maďarov protestujúcich proti zámeru vlády zaviesť daň z internetu zopakovala. Ako poznamenal, zaujímavejšia pre Maďarov bude zahraničná politika, pretože na budúci rok sa bude rozhodovať o predĺžení sankcií voči Rusku, ktoré škodia Maďarsku ako krajine naviazanej na nemeckú ekonomiku - podobne ako aj Slovensku, Česku, Rumunsku a iným krajinám.
"Otázka plynovodu Južný prúd je pre Maďarsko veľmi dôležitá. Budeme sledovať, či namiesto neho postaví Európska únia iný plynovod do Turecka, ktorý by sa napojil na ruský plynovod. Maďarskú spoločnosť budú zamestnávať skôr takéto otázky, ale aj otázka dohody o voľnom obchode s USA, prípadne Čínou podporovaná výstavba rýchlostnej železnice spájajúcej Belehrad s Budapešťou. Podľa môjho názoru v zahraničnej politike bude mať v roku 2015 Maďarsko spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy vážnu úlohu, preto sa dostane do popredia vyvíjanie tlaku na tieto krajiny a lobovanie," uzavrel Z. Kiszelly.
