VATIKÁN - Turek Mehmet Ali Agca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II., je po nečakanej sobotňajšej návšteve Vatikánu stále v policajnej väzbe v Ríme a v pondelok bude vyhostený z Talianska. Dôvodom zadržiavania je, že na jeho územie vstúpil s neplatnými dokladmi, oznámila dnes talianska polícia.
Atentátnik pricestoval do Vatikánu, aby požiadal o stretnutie so súčasnou hlavnou katolíckej cirkvi Františkom. Keď dostal zamietavú odpoveď, položil dve kytice bielych ruží k hrobu Františkovho predchodcu, ktorý sa nachádza v hrobke pápežov pod Bazilikou sv. Petra. Taliansky denník La Repubblica bez bližšieho vysvetlenia na svojej stránke napísal, že Agca prišiel do Ríma autom z Rakúska.
V rozhovore pre dnešné vydanie novín La Repubblica čoskoro 57-ročný Agca povedal, že toto gesto musel urobiť presne 31 rokov po decembrovom dni v roku 1983, keď mu Ján Pavol II. oficiálne odpustil. Navyše je pripravený odhaliť pápežovi Františkovi pravdu o pozadí atentátu na jeho predchodcu. "Keď to František bude chcieť, budem s ním hovoriť o atentáte," vyhlásil Agca.
"Prial by som si vidieť Františka len niekoľko minút. Stretol som sa s Jánom Pavlom II. a vymenil si listy s pápežom Benediktom. Keďže mi neumožnili stretnúť sa s pápežom Františkom počas jeho návštevy Turecka, rád by som s ním hovoril," povedal Agca. Vatikánske úrady požiadal aj o stretnutie s jedným z kardinálov.
Agca, ktorý bol členom tureckej ultrapravicovej organizácie Siví vlci, zasiahol Jána Pavla II. niekoľkými výstrelmi 13. mája 1981 počas generálnej audiencie na vatikánskom Námestí svätého Petra. Pápež, ktorý zomrel v roku 2005, navštívil Agcu 27. decembra 1983 v rímskom väzení Rebibbia a odpustil mu.
Agcu odsúdili hneď po čine v Taliansku na doživotie. Odsedel si 19 rokov, potom mu bývalý taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi na žiadosť pápeža udelil amnestiu a Agcu deportovali do Turecka. Tam sa dostal opäť do väzenia za iný trestný čin, na slobode je od 18. januára 2010. Pozadie atentátu na Karola Wojtylu je dodnes neznáme. Sám Agca mal o ňom protichodné tvrdenia. Jedna z téz hovorí, že Agcu najali bulharská a sovietska tajná služba, ktoré chceli odstrániť vplyvného odporcu komunistických režimov.
