MOSKVA – Ruský prezident Vladimir Putin v piatok podpísal novú vojenskú doktrínu, podľa ktorej patria k hlavnému vonkajšiemu nebezpečenstvu pre Rusko rozšírenie kapacít Severoatlantickej aliancie (NATO) a destabilizácie niektorých oblastí.
Medzi najvážnejšie vnútorné riziká doktrína zahŕňa aktivity vedúce k destabilizácii krajiny a teroristickú činnosť, uviedla agentúra Reuters.
Podľa TASS má doktrína naďalej obranný charakter, ale berie do úvahy nové hrozby, vrátane "tej z Ukrajiny, ako aj zo severnej Afriky, Sýrie, Iraku a Afganistanu". V dokumente sa uvádza, že posilňovanie kapacít NATO a jej funkcií v rozpore s medzinárodným právom a približovanie sa vojenskej infraštruktúry členských krajín NATO k hraniciam Ruska sú hlavným vonkajším vojenským ohrozením Ruska.
Dokument, ktorý sa objavil aj na webovej stránke Kremľa, upozorňuje i na to, že destabilizácia situácie v jednotlivých krajinách a regiónoch, podkopávanie globálnej a regionálnej stability, hromadenie vojenských kontingentov cudzích štátov či ich skupín na území krajín, ktoré susedia s Ruskou federáciou a jej spojencami, ako aj v priľahlých oblastiach, možno považovať za prejav politického a vojenského tlaku na Ruskú federáciu. Ten sa prejavuje aj budovaním systému protiraketovej obrany, ktorý narušuje globálnu stabilitu a doterajšiu rovnováhu síl v tejto oblasti.
V doktríne sa ako vonkajšie ohrozenie Ruska označuje aj "podvratná činnosť zahraničných tajných služieb a organizácií, rastúca hrozba extrémizmu a terorizmu a nedostatok účinnej medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti, rovnako ako aj šírenie zbraní hromadného ničenia, rakiet a raketových technológií," napísala agentúra TASS.
V dokumente sa ale tiež konštatuje, že pravdepodobnosť začatia totálnej vojny proti Rusku klesá.
Ďalším novým bodom v doktríne je to, že jedným z ruských vojenských cieľov je ochrana národných záujmov v arktickej oblasti. V dokumente sa tiež poukazuje na to, že hrozbou pre ruskú národnú bezpečnosť je nebezpečenstvo destabilizácie krajín hraničiacich s Ruskom alebo jeho spojencov a rozmiestňovanie zahraničných jednotiek v týchto krajinách.
Moskva počíta s medzinárodnou spoluprácou s krajinami, ktoré zdieľajú jej "úsilie o zvyšovanie bezpečnosti a predchádzanie vojenských konfliktov". Ide najmä o členské štáty organizácií ako BRICS (okrem Ruska ešte Brazília, India, Čína a Juhoafrická republika) a Šanghajská organizácia pre spoluprácu, v ktorej sú okrem Ruska aj Čína a bývalej sovietskej republiky v Strednej Ázii. Spomenutá v rámci spolupráce je tiež Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), v ktorej sú však aj členovia NATO.
Na domácej úrovni Rusko čelí hrozbám z "akcií zameraných na násilnú zmenu ruského ústavného poriadku, destabilizácie politického a sociálneho prostredia, dezorganizácie chodu štátnych orgánov, nevyhnutných civilných a vojenských zariadení a informačnej infraštruktúry. Tradičnými hrozbami, s ktorými sa Rusko musí vysporiadavať, sú tiež extrémizmus a terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia a raketovej techniky a činnosť cudzích spravodajských služieb.
NATO sa bráni, vinníkom je Rusko
NATO „nepredstavuje pre Rusko žiadnu hrozbu“, vyhlásila hovorkyňa Severoatlantickej aliancie Oana Lungescová. Reagovala tak na novoprijatú ruskú vojenskú doktrínu, ktorá zahŕňa NATO a americké obranné systémy medzi hlavné bezpečnostné hrozby Ruska.
„Každý krok, ktorý NATO podnikne na zaistenie bezpečnosti svojich členov, má jednoznačne obranný charakter, je primeraný a v súlade s medzinárodným právom,“ uviedla hovorkyňa NATO Lungescová. „V skutočnosti práve kroky Ruska, vrátane tých súčasných na Ukrajine, porušujú medzinárodné právo a podkopávajú bezpečnosť Európy,“ dodala.
„NATO sa bude naďalej snažiť o konštruktívny dialóg s Ruskom, ale ten je možný iba v prípade, ak bude Rusko dodržiavať medzinárodné právo a zásady - vrátane práva národov zvoliť si slobodne vlastnú budúcnosť,“ vyhlásila hovorkyňa NATO.
