PRAHA - Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa chcela totalitná moc v prvom rade vysporiadať so svojimi ideologickými odporcami. Jedným z nich bola aj rímskokatolícka cirkev, ktorá mala vplyv najmä na vidieku, a bola tak značnou prekážkou v plánovanej kolektivizácii dediny. Ako zámienka k perzekúcii cirkvi komunistickému režimu poslúžila aj udalosť z doby pred 65 rokmi, 11. decembra 1949, ktorá vošla do povedomia verejnosti ako takzvaný Číhošťský zázrak.
V malej obci Číhošť na Havlíčkobrodsku sa vtedy pri omši v miestnom katolíckom kostole na tretiu adventnú nedeľu počas kázne farára Josefa Toufara údajne niekoľkokrát pohol asi pol metra vysoký kríž umiestnený na hlavnom oltári. Dodnes nevysvetliteľný úkaz sa mal neskôr ešte opakovať, samotný farár sa o udalosti dozvedel od farníkov až niekoľko dní potom. Údajne zázračný pohyb kríža vzbudil pozornosť medzi veriacimi, cirkevnými hodnostármi ale tiež v komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Vládnuca komunistická moc označila "zázrak" za podvod, ktorý mal byť súčasťou protištátneho sprisahania katolíckej cirkvi, a prípad využila k útokom na cirkevné kruhy. Tie vyvrcholili sériou politických procesov s náboženskými činiteľmi.
Vyšetrenie zázraku zverili špičke totalitnej moci takzvanej Inštruktážnej skupine ŠtB, ktorá 28. januára 1950 zatkla farára Toufara, a potom sa ho snažila vo Valdickej väznici na Jičínsku prinútiť k priznaniu, že pohyb kríža sám zinscenoval. Po krutom mučení vyšetrovatelia nakoniec 23. februára kňaza prinútili, aby podpísal protokol, v ktorom sa k činu priznal. Stýraný štyridsaťsedemročný kňaz zomrel dva dni po tom, 25. februára 1950, na následky prasknutého žalúdočného vredu v nemocnici v Prahe, kam ho previezli z valdického väzenia.
Pochovaný bol do spoločného hrobu v pražských Ďábliciach, príbuzným bola jeho smrť oznámená až v roku 1954. Tento rok 28. októbra dostal Toufar in memoriam od prezidenta medailu Za zásluhy I. stupňa a 8. novembra boli z hromadného hrobu v Ďábliciach vyzdvihnuté pozostatky, ktoré môžu Toufarovi patriť. Ich exhumácia bola nutná pre jeho možné blahorečenie.
Vtedajší režim sa rozhodol využiť udalosti v Číhošťi k proticirkevnej propagande. Komunisti o údajnom sprisahaní, ktoré malo sedliakov presvedčiť, aby nevstupovali do poľnohospodárskych družstiev, nechali natočiť propagandistický film. Pôvodne v ňom mal hrať Toufar, ale jeho zlý zdravotný stav to nedovolil. ŠtB v zmanipulovanom dokumente predstavila špeciálne zariadenie s povrazmi a tiahlami, s ktorých pomocou mal kňaz pohyb kríža ovládať. Ako sa ale neskôr ukázalo, žiadny z mechanizmov buď nemohol fungovať, alebo by bol na oltári jasne viditeľný. Ďalším propagandistickým dielom podobného typu bola kniha Vladimíra Hodača Číhošťský zázrak.
Udalosť s údajne pohyblivým krížom v Číhošťi sa dodnes nepodarilo presvedčivo vysvetliť. Prípadom sa po roku 1989 obsiahlo zaoberal okrem iného Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV). Ani ten ale neprišiel s jednoznačným vysvetlením. "Môžeme sa len dohadovať, či akciu dopredu nepripravila štátna moc, teda či nešlo o provokáciu ŠtB na objednávku KSČ. Vieme však, komu celý prípad Číhošť prospel. Číhošť bola využitá KSČ k zintenzívneniu útokov proti katolíckej cirkvi, proti veriacim i proti Vatikánu," konštatovali autori publikácie ÚDV vydanej v roku 2001.
Práve ŠtB mohla podľa niektorých teórií "zázrak" zinscenovať, aby pripravila pôdu pre proces s cirkevnými predstaviteľmi. Krátko po zatknutí Toufara bol zatknutý Želivský opát Vít Tajovský a zatknutia alebo internácie čakali tiež väčšinu opátov a vyšších cirkevných hodnostárov v republike. Tajovský bol už v decembri 1950 vo vykonštruovanom procese odsúdený na 20 rokov väzenia. Režim v tom istom roku vyhostil pápežského nuncia a prerušil diplomatické styky s Vatikánom, začala likvidácia rehoľných rádov.
Po roku 1989 bol za podiel na fyzickom týraní kňaza Toufara odsúdený vedúci vtedajšej vyšetrovacej skupiny ŠtB zameranej na tzv. Číhošťský zázrak Ladislav Mácha. V novembri 1999 expříslušníka ŠtB (77) pražský mestský súd poslal s konečnou platnosťou na dva roky do väzenia. Trest ale zo zdravotných dôvodov nepodstúpil.
Osud pátera Toufara a ďalších kňazov stíhaných komunistickým režimom pripomína v Číhošťi od roku 1990 pamätník pri miestnom kostole Nanebovzatia Panny Márie. Literárne prípad spracoval okrem iného Jan Zahradníček v skladbe Znamenie moci či Josef Škvorecký v románe Mirákl z roku 1972. V roku 2004 pripomenul takzvaný Číhošťský zázrak a tragický osud tamojšieho kňaza tiež televízny film režiséra Jaromíra Polišenského s názvom In nomine patris. Toufarov život vrátane okolností zázraku zdokumentoval v roku 2012 Miloš Doležal v monografii Ako by sme dnes zomrieť mali: Dráma života, kňazstvo a mučenícka smrt číhošťského farára P. Jozefa Toufara.
