BRUSEL - Belgická polícia je znepokojená násilným postojom, ktorý naznačujú prístavní robotníci z Antverp. V tomto flámskom meste je na 24. novembra naplánovaný ďalší z protestných štrajkov odborov proti sociálnej a ekonomickej politike federálnej vlády. Uviedla dnes tlačová agentúra Belga.
Podľa vnútorných zdrojov z prostredia odborárskeho hnutia prístavných robotníkov, o ktorých už bola polícia informovaná, časť nespokojných robotníkov je pri stretoch s políciou a poriadkovým silami ochotná prijať "tvrdšie opatrenia".
Úrady sú v pohotovosti, lebo masový, vyše 100-tisícový štrajk, ktorý sa konal minulý štvrtok v Bruseli, sa skončil hromadnou bitkou demonštrantov s policajtmi: tá sa zase skončila desiatkami zranených osôb a škodami na verejnom a súkromnom majetku. Bitkári z radov štrajkujúcich boli podľa belgickej tlače najmä z radov prístavných robotníkov z Antverp a Gentu.
Zdroje z prostredia antverpských prístavných odborárov uviedli, že medzi robotníkmi existuje "tvrdé jadro", ktoré je ochotné protestovať "po starom", čiže aj za použitia násilia, aby ich úrady konečne vypočuli. V tomto kontexte sa spomína incident z Zwartbergu v roku 1966, keď násilné protesty baníkov proti zatváraniu baní vyústili do násilných konfrontácií s políciou s dvoma obeťami na životoch.
"Dostali sme správy, podľa ktorých prístavní robotníci so zamaskovanými tvárami sa budú snažiť o konfrontáciu použitím doma vyrobených zbraní," uviedol v tejto súvislosti predstaviteľ policajných odborov SNPS Michel Goyvaerts.
Polícia z Antverp už požiadala o podporu z iných miest a ochranných zložiek a vyzvala na okamžité stretnutie sa so starostom Antverp Bartom De Weverom, ktorý je zároveň aj lídrom politickej strany Nová flámska aliancia (N-VA).
Jeho strana má v novej federálnej vláde Charlesa Michela viacerých ministrov. Podpredseda vlády a minister práce, flámsky kresťanskodemokratický politik Kris Peeters, dnes oznámil, že začal sériu rokovaní s odbormi a zamestnávateľmi za účelom obnovenia trojstranného sociálneho dialógu.
Jeho zmierovacia úloha nebude ľahká. Na jednej strane zastupuje záujmy vlády, ktorá pod tlakom záväzkov voči EÚ musí realizovať nevyhnutné škrty a úspory, na strane druhej musí presvedčiť odbory, že sociálny dosah chystaných reforiem nebude taký bolestivý, ako sa zamestnanci obávajú.
