BRATISLAVA/NEW YORK - Celú tú hrôzu sme sa mali dozvedieť až v máji! Ak do roku 2020 nedokáže ľudstvo zastaviť skleníkový efekt, zničí samo seba. Čaká nás obrovský šok! Hrozivé varovanie priniesol tajný tretí diel správy Svetovej rady pre klímu (IPCC) patriacej pod Organizáciu Spojených národov.
Podľa utajovanej správy
musí ľudstvo do roku 2020
úplne zmeniť kurz. Posledná
šanca: okamžité zastavenie
všetkých zabijakov
klímy! Podľa odborníkov
nás čakajú obrovské investície
do obnoviteľných zdrojov
energie. Vedci z OSN
už vypočítali aj potrebnú
sumu: 12,2 bilióna eur!
O správe sa malo oficiálne rokovať v máji na svetovej konferencii o klíme v thajskom Bangkoku. Výskumníci z OSN však už teraz vytvorili možné modely klimatickej situácie. Rast hladiny morí vyženie z pobrežných oblastí asi 10 miliónov ľudí. Krajiny okolo Stredozemného mora budú mať o 20 až 30 percent menej zdrojov pitnej vody. V Antarktíde začnú miznúť aj trvalé ľadovce. Južnú Európu postihnú raz za desať rokov katastrofálne suchá. Jedna až štyri miliardy ľudí budú trpieť nedostatkom vody, akútna je hrozba hladomoru v tropických oblastiach. Počet „klimatických utečencov“ dosiahne 150 až 200 miliónov. Z povrchu zmizne 30 až 50 percent živočíšnych druhov. Ak teplota stúpne o dva stupne, zomrú smädom a hladom stovky miliónov ľudí.
Slovenskí odborníci majú na celú vec podobný názor ako ich zahraniční kolegovia. „Aj súčasné počasie je dôsledkom, že žijeme energeticky náročný život. Skutočne by bolo vhodné, ak by sa vo väčšej miere využívali prírodné zdroje energie, napríklad vietor, voda alebo slnko. Tie si však vyžadujú veľké investície a môžu si ich dovoliť len vyspelé štáty,“ povedal klimatológ zo SHMÚ Pavel Faško. Ako jedno z prvých vypočítalo nutné zdroje Nemecko - potrebuje 120 miliárd eur ročne.
Teplota sa do konca storočia môže zvýšiť o 6,4 stupňa Celzia.
Hladina morí môže stúpnuť o 58 cm.
V 20. storočí sa zvýšila hladina morí asi o 17 cm.
1. Začať využívať obnoviteľné zdroje energie (napr. slnko, vietor).
2. Potrebujeme viac jadrových elektrární.
3. Autá musia byť menšie a ľahšie. Biopalivá alebo zmiešané pohonné látky musia nahradiť benzín.
4. Domy a byty musia mať tepelnú izoláciu. Emisia CO2 tak klesne o 10 percent.
5. Celosvetovo obmedziť lietanie.
6. Redukcia metánových plynov pri chove dobytka. To znamená jesť menej mäsa.
7. Skladovanie CO2 pod zemou.
8. Viac využívať hromadnú dopravu. Obmedziť jazdu autom.
9. Vypínať elektrické spotrebiče, to znamená žiadny pohotovostný režim.
10. V rozvojových krajinách obmedziť hnojenie, podporovať pestovanie bioplodín.
O správe sa malo oficiálne rokovať v máji na svetovej konferencii o klíme v thajskom Bangkoku. Výskumníci z OSN však už teraz vytvorili možné modely klimatickej situácie. Rast hladiny morí vyženie z pobrežných oblastí asi 10 miliónov ľudí. Krajiny okolo Stredozemného mora budú mať o 20 až 30 percent menej zdrojov pitnej vody. V Antarktíde začnú miznúť aj trvalé ľadovce. Južnú Európu postihnú raz za desať rokov katastrofálne suchá. Jedna až štyri miliardy ľudí budú trpieť nedostatkom vody, akútna je hrozba hladomoru v tropických oblastiach. Počet „klimatických utečencov“ dosiahne 150 až 200 miliónov. Z povrchu zmizne 30 až 50 percent živočíšnych druhov. Ak teplota stúpne o dva stupne, zomrú smädom a hladom stovky miliónov ľudí.
Slovenskí odborníci majú na celú vec podobný názor ako ich zahraniční kolegovia. „Aj súčasné počasie je dôsledkom, že žijeme energeticky náročný život. Skutočne by bolo vhodné, ak by sa vo väčšej miere využívali prírodné zdroje energie, napríklad vietor, voda alebo slnko. Tie si však vyžadujú veľké investície a môžu si ich dovoliť len vyspelé štáty,“ povedal klimatológ zo SHMÚ Pavel Faško. Ako jedno z prvých vypočítalo nutné zdroje Nemecko - potrebuje 120 miliárd eur ročne.
Čo hovorí správa
10 krokov k záchrane planéty
1. Začať využívať obnoviteľné zdroje energie (napr. slnko, vietor).
2. Potrebujeme viac jadrových elektrární.
3. Autá musia byť menšie a ľahšie. Biopalivá alebo zmiešané pohonné látky musia nahradiť benzín.
4. Domy a byty musia mať tepelnú izoláciu. Emisia CO2 tak klesne o 10 percent.
5. Celosvetovo obmedziť lietanie.
6. Redukcia metánových plynov pri chove dobytka. To znamená jesť menej mäsa.
7. Skladovanie CO2 pod zemou.
8. Viac využívať hromadnú dopravu. Obmedziť jazdu autom.
9. Vypínať elektrické spotrebiče, to znamená žiadny pohotovostný režim.
10. V rozvojových krajinách obmedziť hnojenie, podporovať pestovanie bioplodín.
