MINSK - Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že jeho krajina nie je proti tomu, aby bývalé sovietske republiky mali tesné vzťahy so západnými krajinami, ale kritizoval ich za to, že neberú do úvahy záujmy Ruska.
Putin s týmto vyhlásením vystúpil dnes na úvod summitu 11-členného Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktoré sa koná v bieloruskej metropole Minsk. Jeho účastníci majú v prvom rade rokovať o prehĺbení vzájomných vzťahov. Petro Porošenko - prezident Ukrajiny, ktorá čelí najzávažnejšiemu konfliktu vo svojich postsovietskych dejinách - sa na summite nezúčastňuje, upozornila agentúra AP.
Jeho rozhodnutie kritizovali viacerí prezidenti členských krajín SNŠ. Uzbecký prezident Islam Karimov podľa agentúry TASS upozornil, že Porošenko sa od zvolenia do funkcie v máji stretol s viacerými západnými politikmi, ale summit SNŠ ignoruje, aj "keď by jeho vystúpenie v Minsku mohlo vniesť svetlo do riešenia ukrajinského problému".
Podľa agentúry AP Putin vytkol Európskej únii, že nezvážila riziká politickej a ekonomickej integrácie s postsovietskymi republikami. Na rozhodnutie Ukrajiny, že podpíše asociačnú zmluvu s EÚ, Moskva reagovala vyhlásením, že to negatívne zasiahne ruskú ekonomiku.
Pozastavenie príprav na podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ pritom vlani na jeseň na Ukrajine spustilo vlnu protivládnych nepokojov, ktoré sa skončili až vo februári zosadením vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča a vtedajšej vlády.
Situácia sa však skomplikovala, keď Rusko ovládlo Krymský polostrov a spolu s mestom Sevastopol ho pripojilo k Ruskej federácii, čo vyvolalo nesúhlas kyjevskej vlády i západných krajín. Príklad Krymského polostrova, ktorého pripojenie k Rusku sa uskutočnilo na základe sporného referenda, nasledovali aj separatistické sily na východe Ukrajiny volajúce po pripojení Donbasu k Rusku.
Proruskí separatisti v tejto časti Ukrajiny vyhlásili dve samozvané ľudové republiky - Doneckú a Luhanskú. Kyjevská vláda v snahe predísť štiepeniu krajiny v apríli v tejto časti krajiny spustila protiteroristickú operáciu, ktorá si doteraz vyžiadala životy najmenej 3660 ľudí a 8756 zranených. Od 5. septembra platí na východe Ukrajiny prímerie, ktoré zástupcovia vlády a separatistov uzavreli - zhodou okolností - tiež v Minsku.
Ruská vláda potvrdila účasť na rokovaniach o plyne s Kyjevom
Rusko sa zúčastní na novom kole trojstranných rokovaní o vyriešení plynovej krízy medzi Moskvou, Kyjevom a Európskou komisiou (EK), ktoré sa uskutoční 21. októbra v Berlíne. Potvrdilo to v piatok ruské ministerstvo energetiky. Rusko v júni stoplo Ukrajine dodávky plynu, keď sa obe strany nedohodli na vyriešení cenového sporu a uhradení dlhu Kyjeva za odobratý plyn. Ten podľa ruskej spoločnosti Gazprom predstavuje vyše 5 mld. USD.
V predchádzajúcom kole rozhovorov EK Ukrajine navrhla, aby v prechodnom období počas zimných mesiacov Ukrajina súhlasila s cenou 385 USD za tisíc kubických metrov plynu. Kyjev však návrh zatiaľ neprijal a naznačil, že bude trvať na dlhodobých cenových garanciách.
Vlani Moskva znížila Kyjevu cenu za plyn na 268,50 USD za tisíc metrov kubických po tom, čo vtedajší prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč oznámil, že pred podpisom dohody o približovaní sa k Európskej únii uprednostní užšiu spoluprácu s Moskvou. Masové pouličné protesty však viedli vo februári k zvrhnutiu Janukovyča a Moskva následne Kyjevu zvýšila cenu na 486 USD za tisíc kubických metrov. To vláda v Kyjeve odmietla a žiada návrat k pôvodnej cene.
