BALTIMORE - Podľa najnovších záverov amerických vedcov ovplyvnilo boje medzi vojakmi USA a Talibanu počasie v kozme. Američania vďaka nemu stratili spojenie so základňou a dostali sa pod paľbu afganských vojakov.
Pred dvanástimi rokmi utrpela americká vojenská misia v Afganistane straty na životoch, ku ktorým nemuselo dôjsť. Helikoptére Chinnok sa nepodarilo získať rozhodujúcu rádiovú správu a bola zostrelená. Cieľom operácie Anakonda, ktorá v marci 2002 prebiehala v afganskej provincii Paktia, bolo vytlačiť z hornatej oblasti afganských bojovníkov.
Dva tímy SEAL z vojenského námorníctva mali obsadiť horu Takur Ghar vysokú viac ako 3 000 metrov. Keď sa však v oblasti hory pokúsila pristáť helikoptéra Chinook, protivníci spustili masívnu paľbu. Predchádzajúci letecký prieskum však nepriateľské jednotky neodhalil, a tak americké jednotky streľba prekvapila.
Jedna z helikoptér bola zasiahnutá a jej posádka sa zachránila len vďaka núdzovému pristátiu. Počas paľby však z helikoptéry vypadol jeden z vojakov na nepriateľské územie a museli sa poňho vrátiť. Situácia sa vyvíjala v prospech talibanských jednotiek, ktoré mali k dispozícii guľomet a vojenské zbrane. Boli dobre ukryté a poznali terén.
Námornej pechote vyrazila v ústrety jednotka Rangers zo základne v Bagrame. Vrtuľník však kvôli nepresným informáciám smeroval priamo na územie, ktoré bolo v dosahu paľby opozičných vojakov. Keď sa velitelia snažili s vyslanou helikoptérou spojiť, aby posádku varovali, spojenie nebolo nadviazané.
Následkom výpadku spojenia talibanskí vojaci postupovali a podarilo sa im zničiť helikoptéru jednotiek Rangers. Desiatky vojakov boli v ohrození života uprostred otvorenej prestrelky, ktorá trvala až do večernej evakuácie. Američania stratili sedem bojovníkov.
Prestrelka sa dostala do povedomia ako Bitka o Robertsov hrebeň (podľa mena zmiznutého vojaka, ktorý vypadol z helikoptéry). O desať rokov neskôr však fyzik Michael Kelly z Univerzity Johnsa Hopkinsa prišiel na zaujímavý poznatok. Tzv. kozmické počasie, napríklad slnečný vietor alebo polárna žiara, môže významne ovplyvňovať spojenie.
Za komunikačný problém podľa fyzika mohlo ultrafialové žiarenie – tzv. plazmová bublina tvoriaca mraky elektricky nabitých častíc. Kým v noci žiarenie slabne, počas dňa spôsobuje vo vysokých vrstvách odtrhnutie elektrónov od atómov a molekúl a vytvára v ionosfére vrstvu elektricky nabitej plazmy, resp. zmes kladne nabitých iónov a voľných elektrónov.
V Afganistane nie sú takého plazmové bubliny žiadnou raritou najmä na jar, vďaka atmosférickým podmienkam. Hoci sú obrovské bubliny plné nabitých častíc neviditeľné, môžu ohýbať alebo pokriviť rádiové vlny, tvrdí Michel Kelly.
Platnosť fyzikálnej teórie potvrdil satelit TIMED, ktorý v tom čase v zmienenej oblasti monitoroval stav ionosféry a termosféry. Výsledky satelitného prieskumu potvrdili prítomnosť plazmovej bubliny. Podľa analýzy vedcov však bublina nebola taká veľká, aby spojenie úplne prerušila, a preto išlo pravdepodobne o kombináciu žiarenia a výpadku spojenia v hornatom teréne, kde sú takéto prerušenia bežné.
Vedci majú momentálne k dispozícii model na predpovedanie vzniku a pohybu plazmy, ktorý vyvinul fyzik Joseph Comberiate. Vďaka novej metóde môžu jednoducho pretransformovať 2D zábery z NASA satelitu na 3D model plazmových bublín. Model pracuje s dátami zo satelitov a v budúcnosti by mohol byť nápomocný pri predpovedaní vzniku plazmových bublín, informoval internetový magazín Omnifeed.com a Livescience.com.
