NEW YORK - Bezpečnostná rada OSN dnes vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby posilnilo a rozšírilo podporu pre irackú vládu v jej boji s ozbrojencami z extrémistickej organizácie Islamský štát (IS).
Vyhlásenie, ktoré 15-členná rada schválila pod predsedníctvom amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho, vyjadruje hlboké znepokojenie nad zabíjaním, znásilňovaním, únosmi a mučením civilistov, ktoré v Iraku a ďalších regiónoch páchajú islamistickí militanti. V dokumente sa uvádza, že všetci vinníci sa musia zodpovedať pred justičnými orgánmi, lebo niektoré zo spomínaných činov môžu predstavovať vojnové zločiny či zločiny proti ľudskosti.
Agentúra DPA upozornila, že v zozname rečníkov na ostro sledovanom zasadnutí venovanom Iraku bol aj iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf. Pred novinármi to dnes potvrdil aj hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Jeff Rathke.
USA sú s Iránom v kontakte kvôli nevyhnutnosti potlačiť extrémistickú organizáciu Islamský štát, ktorý sa rozpína v Iraku a Sýrii. Kontakty sú však len v rovine diplomacie, Spojené štáty nemajú v úmysle konzultovať s Teheránom žiadnu svoju vojenskú stratégiu, upozornila DPA. Kerry dnes na pôde OSN povedal, že Irán by mohol zohrať určitú úlohu v celosvetovom úsilí o potlačenie IS.
"Koalícia potrebná na zničenie IS nie je vo svojej podstate výlučne alebo dokonca primárne vojenská," uviedol Kerry na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) k situácii v Iraku.
"(Koalícia) musí byť komplexná a musí počítať s úzkou spoluprácou vo viacerých aspektoch svojho úsilia. Svoju úlohu v nej môže zohrať takmer každá krajina sveta vrátane Iraku," dodal Kerry.
Islamský štát - donedávna nazývaný Islamský štát v Iraku a Levante - je radikálna islamistická teroristická organizácia pôvodom z Iraku. Na území, ktoré sa tejto výbojnej skupine podarilo dobyť, vyhlásila moslimský kalifát, samostatný štát rovnakého mena - Islamský štát. Islamský štát ovláda aj rozsiahle oblasti v Sýrii.
Biely dom neočakáva stretnutie Obamu s Rúháním na pôde OSN
Stretnutie prezidenta USA Baracka Obamu s iránskym náprotivkom Hasanom Rúháním počas budúcotýždňovej rozpravy Valného zhromaždenia OSN v New Yorku sa zatiaľ neočakáva. V piatok to vyhlásil hovorca Bieleho domu Josh Earnest, podľa ktorého by mali byť nové podrobnosti o bilaterálnych stretnutiach Obamu s inými svetovými lídrami na pôde OSN známe začiatkom budúceho týždňa, pričom nepredpokladá, že v programe pribudne aj schôdzka s Rúháním. Ten po nástupe do funkcie v auguste 2013 prekvapil telefonátom s prezidentom znepriatelenej krajiny, osobný rozhovor v New Yorku sa však napriek očakávaniam neuskutočnil.
Nemenovaný predstaviteľ USA sa vo štvrtok vyjadril, že hoci Obama nemá stretnutie s Rúháním naplánované ani tentoraz, je takejto možnosti stále otvorený. Všeobecná rozprava Valného zhromaždenia OSN, na ktorej sa zúčastňujú predstavitelia z celého sveta, by tiež mohla byť príležitosťou na bilaterálne rokovania medzi ministrami zahraničných vecí USA a Iránu o jadrovom programe islamskej republiky a iných záležitostiach. Washington prerušil diplomatické vzťahy s Teheránom pred vyše 30 rokmi.
Islamský štát systematicky ničí kultúrne bohatstvo historickej Mezopotámie
Expanzia extrémistickej skupiny Islamský štát (IS) v priebehu leta vyústila do nekontrolovaného plienenia tisícok archeologických a architektonických pamiatok nevyčísliteľnej kultúrnej hodnoty, predstavujúcich tisícročia dejín severnej Mezopotámie. Píše o tom agentúra RIA Novosti.
Trh s ulúpenými artefaktmi v oblastiach pod kontrolou IS podľa odhadov dosahuje výšku jednej miliardy dolárov. Ukradnuté predmety sa väčšinou pašujú cez slabo stráženú sýrsko-tureckú hranicu, ktorú radikálne džihádistické skupiny využívajú aj na presun bojovníkov a zbraní do konfliktných zón predovšetkým v Iraku a Sýrii.
Kultúrne poklady z asýrskeho, akkadského, babylonského či rímskeho obdobia čelia rabovaniu miestnych obyvateľov a zločineckých bánd, ktoré vojenským bossom z IS platia dane za právo odniesť tieto umelecké predmety z nechránených archeologických lokalít a stavieb cez teroristami kontrolované územia do zahraničia.
Sunnitskí militanti systematicky ničia šiitské hrobky a mešity, kresťanské kostoly, svätyne a pohanské chrámy, ktoré na základe svojej puritánskej salafistickej ideológie považujú za "modlárske" a "kacírske". Pod kontrolou IS je tretina významných irackých lokalít a vyše 90 percent sýrskych nálezísk susedí s vojnovými zónami.
Tureckí rukojemníci, ktorých zajali islamisti na severe Iraku, sú na slobode
Turecký premiér Ahmet Davutoglu dnes informoval, že na slobodu sa dostalo všetkých 49 tureckých rukojemníkov, ktorých od júna v severoirackom Mósule zadržiavali ozbrojenci extrémistickej organizácie Islamský štát (IS).
Podľa Davutogla rukojemníkov do vlasti bezpečne dopravili agenti tureckej tajnej služby. Medzi rukojemníkmi boli diplomati, vojaci i deti, ktorí padli do rúk islamistov v júni, pri prepade tureckého generálneho konzulátu v Mósule.
Práve z obáv o osud 49 svojich občanov Turecko minulý týždeň nepodpísalo vyhlásenie o príspevku k boju medzinárodnej koalície pod vedením USA proti extrémistom z IS. Turecké vedenie sa totiž obávalo, že v prípade aktívnejšej účasti republiky na vojenských operáciách protiteroristickej koalície by tureckým občanom hrozila smrť.
Turecko pritom predtým vyjadrovalo plnú podporu plánom na boj s IS, najnovšie však uviedlo, že maximum, čoho je schopné, je poskytnutie informácií tajných služieb, plnenie špecifických logistických úloh a posilnenie svojich hraníc.
Turecko otvorilo hranice pre Sýrčanov z kurdských dedín obsadených islamistami
Turecko dnes otvorilo hranice pre asi 4000 Kurdov, ktorí opustili svoje domovy na severovýchode Sýrie v obave pred postupujúcimi jednotkami extrémistickej organizácie Islamský štát. Oznámil to dnes počas návštevy v azerbajdžanskom Baku turecký premiér Ahmet Davutoglu.
Stovky sýrskych Kurdov sa začali na sýrsko-tureckej hranici zhromažďovať od štvrtka. Turecko ich spočiatku odmietlo vpustiť na svoje územie s tým, že potrebnú pomoc utečencom poskytne na sýrskom území. Pokračujúca ofenzíva sunnitských extrémistov smerom k oblastiam v pohraničí s Tureckom však prinútila vládu v Ankare, aby zmenila svoj postoj a otvorila hranicu pre kurdských utečencov.
Podľa vyjadrení utečencov pre tureckú televíziu Haber Türk džihádisti v obsadených dedinách prenasledujú a zabíjajú najmä ženy. Viacerí utečenci naznačili, že veľmi často dochádza k znásilneniam.
Situácia na sýrsko-tureckej hranici a neochota tureckej vlády prijať kurdských utečencov zo Sýrie vyvolala v piatok v Turecku viacero protestov. V Ankare polícia na rozohnanie davu použila slzotvorný plyn a vodné delá. Od roku 2011, keď sa začal ozbrojený konflikt v Sýrii, Turecko prichýlilo asi 1,5 milióna sýrskych utečencov a už dávno nemá kapacity na prijatie ďalších.
