BRATISLAVA - Výsledky prieskumu verejnej mienky uskutočnené minulý týždeň naznačili, že dnešné hlasovanie o nezávislosti Škótska môže skončiť víťazstvom separatistov. To znervóznilo burzy obchodujúce s britskými aktívami a súčasne naznačilo, čo by sa mohlo stať, ak by Škóti skutočne hlasovali “Áno”. Toto vydanie investičného reflektoru sa zamýšľa nad tým, čo by prípadné Áno znamenalo pre dlhopisové trhy.
Výsledkom by bolo vlečúce sa obdobie neistoty, ktoré by narušilo trh do doby, než by sa podarilo definitívne vyriešiť celý proces osamostatnenia. Naviac k tomu pridajte politický nepokoj vo Westminstri, volanie po vystúpení z EU, prichádzajúce daňové výzvy pre Škótsko a potenciálne sťahovanie britských spoločností. Pre dlhopisy vydané britskou vládou (takzvané “gilts”) by voľba Áno znamenala tlak v protichodných smeroch: na jednu stranu by sa oneskorilo zvyšovanie sadzieb a súčasne by klesali výnosy dlhopisov, na druhú strane taktiež pre stratu medzinárodnej dôvery v britské aktíva a britskú libru.
Politika – Neistota nasledovaná neistotou
Pokiaľ by kampaň pre Áno mala zvíťaziť, je veľmi pravdepodobné, že by David Cameron na seba zobral celkovú zodpovednosť a odstúpil by z kresla predsedu vlády. Ak by totiž neodstúpil, je isté, že by proti nemu vypukla revolta. Bez ohľadu na to, či Cameron odstúpi alebo nie, vláda by sa dostala do roly štatistov, ktorí budú čakať na výsledky všeobecných parlamentných volieb v nasledujúcom roku. Schopnosť súčasnej koalície presadzovať politickú agendu by bolo oslabená a bolo by pro ňu veľmi ťažké voľby v roku 2015 aj vyhrať.
Výrazne by sa zvýšila pravdepodobnosť vlády vedenej labouristami. Neustále zvyšovanie podpory Strany nezávislosti by znamenalo zmenu vlády a návrat labouristov k moci. Liberálni demokrati by sa mohli stať koaličnými partnermi labouristov, ale bola by to koalícia veľmi slabá, pretože by sa musela spoliehať na podporu škótskych členov, ktorí by v roku 2016 museli odísť z britského parlamentu. To by zrejme viedlo ku ústavnej kríze. Labouristi by pravdepodobne navrhli nové parlamentné voľby, ktoré by sa uskutočnili v polovici roku 2016, bezprostredne po vystúpení Škótska zo Spojeného kráľovstva. Výsledkom by bolo dvojročné politické a fiškálne vákuum znamenajúce neistotu pre britský obchod. Otázky spojené s členstvom v EU by sa dostali na úplne vedľajšiu koľaj.
Pri veľmi nepravdepodobnom víťazstve Konzervatívnej strany, prípadne pri vytvorení konzervativno -liberálnej koalície, po voľbách v roku 2015 nasledujúcich po vyhlásení nezávislosti Škótska, by si konzervatívci udržali svoju moc i po vylúčení škótskych členov z parlamentu, pretože iba jeden z nich je konzervatívec. Referendum o členstve v EU by sa potom uskutočnilo v roku 2017 a nový ministerský predseda by buď zastával neutrálnu pozíciu, prípadne by sa aktívne zasadzoval o vystúpenie z Európy. Či už tak alebo onak, pravdepodobnosť vystúpenia Británie z EU by sa tým len zvýšila.
Ekonomika – To najlepšie už máme za sebou?
V prípade voľby Áno by krátkodobým ekonomickým dôsledkom bol veľký nárast neistoty, ktorý by podkopával dôveru a ohrozoval by oživenie. Výhľad rastu HDP (okrem Škótska) by musel byť revidovaný smerom dole, v dobe, keď sa všetky ekonomické dáta zdajú byť na vrchole. Nemenej však bude záležať na finančných trhoch, podnikaní a na tom, ako sa bude vyvíjať spotreba domácností, kľúčovým však bude priebeh vyjednávania o nezávislosti (rozsah možných výsledkov je stále veľmi široký).
V prípade, že zvíťazia prívrženci Nie, nebude to s ohľadom na sľuby troch hlavných politických strán znamenať návrat naspäť k starým poriadkom. Avšak - prinajmenšom pre ekonomiku - v krátkodobom horizonte budú dopady iba zanedbateľné. Hroziaca nezávislosť Škótska povedie prinajmenšom k nejakým ústavným zmenám, ktoré môžu pridávať prémiu politického rizika k britským finančným aktívam. Vyhliadky odtrhnutia budú mať dlhodobé dôsledky, vrátane možnosti podstatne otvorenejšej daňovej súťaže, ktorá v konečnom dôsledku môže mať vplyv na zdravie fiškálnej pozície Veľkej Británie.
Britská ekonomika - možný rast?
Finančné trhy - Libra v prvej línii, Gilts iba o pár krokov ďalej
V priebehu zajtrajšieho rána (piatok 19. septembra 2014), kým budú oznámené oficiálne výsledky referenda, sa očakáva vysoká miera volatility, pretože nebudú uskutočňované žiadne prieskumy medzi voličmi vychádzajúcimi z volebných miestností. To znamená, že trhy budú musieť vyčkávať až na konečné výsledky v jednotlivých regiónoch tak, ako budú k dispozícii.
V prípade víťazstva zástancov Nie sa očakáva veľký nárast hodnoty libry zodpovedajúci miere a tempu jej poklesu v poslednej dobe. To by malo znamenať návrat k sústredeniu sa na monetárnu politiku, ktorá by sa opäť mala stáť určujúcou pre hodnotu libry. V prípade víťazstva Áno bude libra klesať i naďalej a odhadujeme, že k jej ďalšiemu poklesu zostáva ešte otvorený veľký priestor.
Vyhliadky britských štátnych dlhopisov (Gilts) sú dvojaké: poskytujú obmedzený rastový potenciál z hľadiska pomeru riziko/odmena. Voľba Áno by znamenala významnú zmenu režimu, zvýšili by sa ekonomické riziká a posunulo sa prvé bankové navýšenie sadzby, čo by zvýšilo predný koniec výnosovej krivky.
Neistota okolo výsledkov referenda sa prejavila najviac na mene, zatiaľ čo dopad na desaťročný vývoj štátnych dlhopisov bol zatiaľ utlmený. Obavy spojené s neochotou podieľať sa na splácaní dlhov v prípade výsledku Áno spoločne s nižším ocenením ratingovými agentúrami môžu viesť k poklesu záujmu o štátne dlhopisy.
Navzdory prepadu, ktorý sme videli po prvotnom zverejnení prekvapivých výsledkov prieskumu verejnej mienky, dôsledky, ktoré bude odtrhnutie znamenať pre starobné dôchodky, by mohlo podporiť hodnotu dlhodobých „Gilts“. Podľa práva EU by sa totiž penzie pre poistencov v Škótsku a Veľkej Británii stali “cezhraničnými” a ako také by sa vyplácali v plnej výške po celú dobu.
To by mohlo urýchliť uzatváranie zmlúv u schém s predom určenými benefitmi (DB), zvýšiť objem menej riskantných obchodov a ovplyvniť investičné rozhodnutia korporácií. Avšak nakoniec sa vplyv prejavil v krátkodobom výhľade výnosov, pretože sa v prípade vyhlásenia nezávislosti Škótska očakávajú nižšie sadzby počas omnoho dlhšej dobe.
Na úverových trhoch sú najviac škótskym pôžičkám vystavené RBS a Lloyds s 10 % a 8 % pôžičiek malých a stredných podnikov a maloobchodníkov zo Škótska, zatiaľ čo ostatné veľké britské banky sú relatívne Škótmi prehliadané (okolo 3 % v prípade HSBC a Barclays).
Z tohoto dôvodu RBS a Lloyds v posledných týždňoch oproti svojim konkurentom zlacňovali. Z dlhodobého hľadiska bude v priebehu vyjednávania potrebné vyriešiť celú radu nejasností a určiť rozsah rozdelenia a nákladov pre britské banky. Avšak, pre banky je relatívne ľahké previesť všetky svoje aktíva a záväzky do svojich londýnskych centrál a proces odsúhlasenej akvizície môže v dlhopisovej dokumentácii odstrániť odkazy na škótske právo. Z tohoto hľadiska môžu RBS a Lloyds predstavovať zaujímavú investíciu v prípade, že budú naďalej zlacňovať oproti svojim konkurentom.
