KÁBUL - Podľa výskumu, ktorý na území Afganistanu od roku 2004 robili americkí vedci, sa pod jeho povrchom nachádzajú vzácne minerály a kovy v hodnote bilión amerických dolárov! Z biednej krajiny by sa mohla stať nerastná veľmoc.
Výskum v Afganistane začala americká spoločnosť The U.S. Geological Survey (USGS) v roku 2004, keď Američania prišli na územie pôvodne okupované hnutím Taliban. Afganská geologická spoločnosť používala už viac ako 50 rokov staré sovietske geologické mapy, ktoré sa o Afganistane zmieňujú ako zlatom dole!
V roku 2006 podnikla USGS niekoľko monitorovacích letov. Pomocou gravitačnej, magnetickej a spektrálnej analýzy sa im podarilo presondovať povrch Afganistanu až do hĺbky 10 metrov pod povrchom zeme. Za dva mesiace sa vedcom podarilo preskúmať viac ako 70 percent krajiny.
Pod Afganistanom sa ukrýva asi 60 miliónov ton medi, 2,2 miliardy ton železnej rudy, 1,4 miliónov ton vzácnych zemín ako je lantán, cér či neodým a veľké zásoby hliníka, zlata, striebra, zinku, ortuti a lítia.
Afganistan – nerastná veľmoc?
„Afganistan je krajina, ktorá je veľmi, veľmi bohatá na nerastné suroviny,“ povedal Jack Medlin, geológ a programový manažér projektu amerického geologického prieskumu v Afganistane. „Identifikovali sme potenciál aspoň pre 24 svetových ložísk nerastných surovín.“
Za posledné štyri roky USGC spolu s Americkým oddelením obrany pre obchod a prestavbu Afganistanu (TFBSO) vykonali desiatky prieskumov, aby potvrdili informácie o nálezoch. Na základe nich vytvorili mapy pre geológov. TFBSO ocenilo nálezy na 908 miliárd dolárov, afganská vláda odhaduje, že jej prírodné bohatstvo má hodnotu tri bilióny dolárov.
„Posudzovanie ložísk nerastných surovín v Afganistane nie je ako chodiť po Spojených štátoch a robiť normálnu prácu v teréne," dodal Medlin. „Do našej práce musia byť zapojené vrtuľníky a kvôli vlastnej bezpečnosti sme nemohli byť na mieste veľmi dlho pri odoberaní vzoriek.“
„Zdroje, ktoré pôda Afganistanu obsahuje, môžu pomôcť pri rozvoji jeho hospodárstva, vytváraní pracovných miest a budovaní infraštruktúry,“ myslí si Medlin. Začiatok ťažby je ešte len hudba budúcnosti, hoci afganská vláda už podpísala 30-ročný kontrakt s čínskou firmou na ťažbu medi. Súčasne predala práva na prieskum najväčšieho ložiska železa indickým spoločnostiam. V krajine však chýba dopravná infraštruktúra, elektrická sieť a takisto voda, bez ktorej ťažba nie je možná. Informácie priniesol server Livescience.com.
