MOSKVA - Rovnako, ako je pre Španielsko ekonomicky prosperujúcou oblasťou Katalánsko, tak aj Rusko potrebuje Sibír. Táto oblasť poskytuje európskej časti Ruska obrovské zásoby nerastných surovín. V súčasnej napätej situácii v Doneckej oblasti je však neprípustné, aby si okolo 24 miliónov obyvateľov na Sibíri uvedomilo, že môže s Moskvou manipulovať. Práve tu totiž začína najhoršia nočná mora prezidenta Vladimira Putina.
Aktivista a avantgardný umelec Arťom Loskutov si možnosti, ktoré Sibír ponúka, uvedomil už dávno. Viac-menej sa pokúša o vyhlásenie autonómnej oblasti Sibírska republika. Zorganizoval pochod s názvom „Prestaňme kŕmiť Moskvu“, ktorá spôsobila administratíve okolo Putina malý srdcový infarkt.
V takmer „nevinnom“ rozhovore pre britskú rozhlasovú a televíznu stanicu BBC niekoľko krát pichol do osieho hniezda: „Všetko je veľmi decentralizované, ako sa to páči tým, ktorí decentralizáciu obhajovali.“ Znamená to, že Putin posilňuje právomoci nižších orgánov, aby posilnil svoju moc a dopad na každodenný život miliónov Rusov.
Všetky spravodajské stránky, ktoré o plánovanej akcii informovali, dostali od Ruskej agentúry pre kontrolu komunikácií výzvu, aby toto avízo stiahli, inak budú zablokované. Tajné služby majú najvyššiu pohotovosť, napriek tomu, že predstava vojny proti osamostatneniu Sibírskej republiky je prinajmenšom absurdná.
Aktivista sám priznáva, že dôvodom obáv je situácia na Ukrajine: „Cítiť odtiaľ veľký vplyv, je to hlavná téma posledných pár mesiacov. Dúfam, že protest splní svoj účel, no neviem, koľko ľudí príde.“
Keďže sa Loskutovovi nepodarilo zorganizovať pochod v pôvodnom termíne 31. júna, posunul ho na 17. augusta a zmenil heslo celej akcie: „Za dodržovanie zákona o federalizácii.“ Vodca opozície Boris Nemcov uvidel v osamelom hlase mladého revolucionára šancu a plánuje postaviť „do boja“ čo najviac ruských hnutí.
Snahy o vytvorenie autonómie rôznych oblastí Ruska tu boli vždy, najmä od rozpadu ZSSR. Priepastné rozdiely medzi životom na opačných stranách Uralu spôsobili, že chuť osamostatniť sa rastie. Sibír logicky nechce „pracovať“ pre vládu v Moskve, chce viac zo svojich vlastných zásob energetických surovín a minimálne rovnakú šancu na dosiahnutie blahobytu, a to trvá už vyše 100 rokov.
Loskutovovu iniciatívu podporili viaceré na slovo vzaté osobnosti, napríklad hlavný expert z Inštitútu stravovania Ruskej akadémie lekárskych vied Jakov Novosjolov. Práve jeho výskum týkajúci sa výživy ľudí žijúcich v extrémnych podmienkach otvoril mnohým z nich oči. Všetci sa však zhodujú, že ak by nakoniec vypukla občianska vojna, bola by rozhodne krvavejšia, než tá na Ukrajine.
Loskutov vidí šancu na úspech: „Sú to politici, ktorí o tom nehovoria otvorene, ale táto idea je medzi obyčajnými ľuďmi veľmi populárna – opýtajte sa kohokoľvek na Sibíri. Každý chápe, že Sibír kŕmi krajinu dodávkami ropy a zemného plynu – hlavnými zdrojmi exportovanými do zahraničia – ale Sibír nie je hlavným príjemcom zisku. Je to zrejmé, a nikto proti tomu nemôže namietať.“
Vladimir Putin je známy ako puntičkár, nemôže si dovoliť „povstania“ vo vlastnom štáte. Bol by to koniec jeho bezhraničnej vlády a prípadná bratovražedná vojna medzi samotnými Rusmi by pošpinila jeho politickú tvár pred celým svetom.
