BELEHRAD/SARAJEVO - Srbské ministerstvo poľnohospodárstva dnes požiadalo o ďalšie chlórové bielidlá, nehasené vápno a dezinfekčné prostriedky na zabránenie vzniku chorôb hroziacich po najhorších záplavách na Balkáne, aké si ľudia pamätajú. Srbov úrady zároveň upozornili, aby nekonzumovali potraviny a úrodu z postihnutých oblastí.
Počet obetí na životoch v balkánskom regióne stúpol na 50 a môže sa ešte zvýšiť vzhľadom na zoznam nezvestných v Srbsku, ktorý obsahuje stovky mien. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Teploty už prekračujú 30 stupňov Celzia, a tak v najhoršie postihnutom srbskom meste Obrenovac, 30 kilometrov juhozápadne od metropoly Belehrad, cítiť vo vzduchu hnilobný zápach.
"Ten pach je veľmi prenikavý," uviedol belehradský chemický laborant, ktorý dobrovoľne pomáha s čistením. "Dnes sme mali na tvári rúška - čím viac voda klesá, tým je zápach neznesiteľnejší," dodal.
Za posledný týždeň zničili záplavy a zosuvy pôdy celé územné pásma Srbska, Bosny aj Chorvátska. Na príčine boli najvýdatnejšie lejaky za posledné storočie, ktoré spôsobili vyliatie riek z brehov - voda následne zaliala cesty, mosty a domy.
Belehrad sa pripravuje na novú záplavovú vlnu z rieky Sáva, ktorá má prísť v piatok. No v ostatných častiach krajiny sa už začalo upratovanie a čistenie, napríklad v Obrenovci, kde zaznamenali aj väčšinu z 27 srbských obetí na životoch. V Bosne zahynulo 21 ľudí a v Chorvátsku dvaja.
V najhoršie zaplavených oblastiach voda ustúpila a odhalila pozostatky mŕtvych zvierat, ktoré sa v narastajúcich horúčavách rozkladajú, tak ako potraviny a odpadky. Vzorky zeme dokazujú, že sa v nej nachádza jedovatá zmes chemikálií, paliva a splaškov, ktoré unikli do pôdy z priemyselných podnikov, kanalizácie, benzínových púmp či zásobných nádrží.
Obrenovac je zatvorený. Polícia dnes obmedzila vstup do mesta a dovolila ho len skupine majiteľov obchodov, aby preverili napáchané škody.
Úrady najprv odstránia mŕtve telá zvierat, následne začnú proces vysušovania, dezinfekcie, hubenia hlodavcov a ďalších drobných škodcov, až potom umožnia ľuďom vrátiť sa domov.
Bosnu navštívila eurokomisárka pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristalina Georgievová. Novinárom povedala: "Najväčším problémom je dnes veľký počet mŕtvych zvierat vo vode a zmiešanie zásob čistej vody so znečistenou vodou - to vytvára veľmi vážne zdravotné riziko pre obyvateľov v týchto oblastiach."
Predovšetkým Bosna nemá špeciálne prostriedky na to, aby zabezpečila spálenie tisícov poľnohospodárskych zvierat, ktoré sa utopili počas záplav. Bosna preto požiadala susedné Srbsko a Chorvátsko o pomoc.
Ďalšie riziko predstavuje v Bosne aj 120.000 pozemných mín, ktoré tam zostali po vojne z rokov 1992-95, upozornila eurokomisárka Georgievová. Záplavová voda totiž mnohé posunula mimo označených mínových polí.
Majitelia sa v záplavách snažia zachrániť aj domáce zvieratká
Keď sa začali záplavy v Srbsku, Daniel Mitevski bol odtrhnutý od svojej rodiny a trvalo mu dva dni, kým sa znovu stretol s manželkou a dcérou v útulku. Tento obyvateľ najviac zaplaveného srbského mesta Obrenovac si však nechcel odpočinúť, kým nebude jeho rodina zase úplne kompletná.
Päť dlhých dní Mitevski (30) nevedel, čo sa stalo s rodinným psím miláčikom, veselým 18-mesačným krížencom menom Gavra, ktorého museli pri úteku pred záplavami nechať v bratrancovom byte. Mitevski sa trikrát vrátil do zatopeného mesta, kým sa mu nakoniec podarilo psíka nájsť - po piatich kilometroch chôdze a hľadania.
"Gavra ma najprv nespoznal. Ale keď ma spoznal, plakal ako dieťa," dodal Mitevski, ktorého citovala tlačová agentúra AP.
Rodina Mitevského patrí k státisícom ľudí na Balkáne, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy v dôsledku záplav priam biblických rozmerov. Povodne spôsobené silnými lejakmi postihli predchádzajúci týždeň celé časti Srbska, Bosny a Chorvátska, kde zatopili celé dediny a mestá. A vyžiadali si životy najmenej 50 ľudí.
Ľudia utekali v panike a do preplnených člnov či nákladných áut si nemohli vziať aj zvieratá. Na zaplavených farmách sa v maštaliach a stajniach utopili tisíce kusov hospodárskych zvierat, pretože majitelia ich nestihli odviazať a pustiť na slobodu. Štátni predstavitelia upozorňujú, že tony mŕtvych zvierat je potrebné zničiť skôr, než začnú ohrozovať zdravie ľudí.
Teraz však ešte prebieha záchrana zvierat, ktoré pohromu prežili, a odovzdávajú ich natešeným majiteľom. V Srbsku bola zriadená webová stránka, ktorá obsahuje opisy domácich zvierat dočasne umiestnených u cudzích ľudí alebo v útulkoch. Na sociálnych sieťach boli zverejnené desiatky zvieracích videí a fotografií.
V Obrenovci zriadili dobrovoľníci vlastnú sieť pomocníkov, ktorí kŕmia a zachraňujú opustené zvieratá túlajúce sa ulicami, kde v troskách hľadajú potravu. Jedným z dobrovoľníkov je 27-ročný Ivan Munitlak, ktorý chodí z Belehradu autom každý deň do Obrenovca a kŕmi tam psy.
V belehradskom útulku sa okrem mnohých ďalších vyčerpaných obyvateľov nachádzajú starší manželia z Obrenovca so svojou Leou - malým čiernohnedým krížencom so smutnými očami. Manželia tvrdia, že Lea je ako ich ďalšie vnúča, a keď museli ujsť, dali ju do jednej z dvoch tašiek, ktoré si mohli so sebou vziať do záchranného člna.
"Nikdy by som sa jej nemohla pozrieť do tých očí a nechať ju tam, nikdy," povedala 64-ročná Milena Novakovičová. "To by som tam radšej zostala aj ja," dodala.
