MOSKVA - Jediný poslanec ruskej Štátnej dumy, ktorý v marci hlasoval proti pripojeniu Krymu k Ruskej federácii, tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin nemôže zastaviť eskaláciu na Ukrajine ani keby chcel, lebo by ho občania vlastnej krajiny označili za slabocha.
Poslanec Iľja Ponomariov podľa denníka Ukrainska pravda povedal, že po spustení anexie Krymu sa Putin nemôže zastaviť, lebo povedal, že "musíme oslobodzovať" - napríklad Kyjev od "fašistov a banderovcov". Práve preto teraz, keď došlo k vyostreniu situácie na východe Ukrajiny, Putin "nemôže ustúpiť, musí ísť vpred, inak by ho v Rusku označili za slabocha neschopného chrániť bratský národ pred banderovcami".
Ponomariov sa domnieva, že ruské jednotky sotva prekročia hranice s Ukrajinou. Vyjadril tiež pochybnosti, či Putin "vôbec má nejaký plán", ako chce postupovať.
"Som presvedčený, že nebol žiadny plán ohľadom Krymu," konštatoval. Podľa jeho slov Moskva v čase, keď zosadený prezident Viktor Janukovyč ušiel z Ukrajiny, jednoducho nemohla priznať, že "stavila na zlého koňa". Tak podľa Ponomariova došlo k "asymetrickému plánu, aby sme z tohto procesu vyšli ako víťazi, akoby to bol dávno vopred premyslený plán". Situácia sa podľa neho teraz opakuje na východnej Ukrajine.
Poslanec pripustil, že na Ukrajine sú vojaci ruských ozbrojených síl, ale ide skôr o príslušníkov jednotiek osobitného určenia alebo agentov vojenskej rozviedky, ktorí majú navyše podporu časti miestneho obyvateľstva, "inak by nič neurobili".
Upozornil, že ak sa Ukrajina vydá na cestu riešenia konfliktu silou, ocitne sa v slepej uličke. "S Ruskom nevyhráte použitím sily. Toto sa dá vyhrať len tak, že vyjdete na námestia a budete s ľuďmi hovoriť ich jazykom," dodal.
Liberálny ruský politik Grigorij Javlinskij sa obáva, že Putinova politika privedie Rusko v horizonte piatich až šiestich rokov k rozpadu. Vo vysielaní Deutsche Welle povedal, že "cena za to bude vysoká".
Putinovský kurz je podľa neho protieurópsky, zameraný na vytvorenie izolovaného štátu, ktorý žije podľa vlastných pravidiel nezodpovedajúcich medzinárodnému právu ani štandardom európskej civilizácie po druhej svetovej vojne. Za hlavný nedostatok tohto kurzu však Javlinskij označil fakt, že protirečí ruskej ústave. Odlúčenosť Ruska od zvyšku sveta však štát a jeho obyvateľov príde draho, upozornil Javlinskij.
Podľa Javlinského anexia Krymu zodpovedá logike politiky 18. storočia, keď však z nových dobytých území plynuli do štátnej pokladne aspoň dane, zatiaľ čo Rusko plánuje pre Krym veľké dotácie. "Celá logika spočíva v tzv. tretej ceste. Len aby nás tá tretia cesta nedoviedla do tretieho sveta," obáva sa Javlinskij.
Premiestňovanie hraníc na základe tvrdenia, že na tom-ktorom území žijú etnickí Rusi, považuje americký politológ Zbigniew Brzezinski za nebezpečný precedens pre celý svet. Pre Hlas Ameriky uviedol, že väčšina európskych štátov má občanov, ktorí nepatria k historickej etnickej väčšine. Jednostranné kroky, aké robí teraz Rusko, sú cestou ku katastrofe. "Predstavte si, že by sa niečo podobné začalo diať na Blízkom východe," upozornil Brzezinski. Putinov návrat k ideológii ruského nacionalizmu a šovinizmu označil za "zahrávanie sa s ohňom".
Podľa ukrajinského politika a exministra vnútra Jurija Lucenka sa nad Putinom dá vyhrať tak, že ukrajinskí voliči prezidenta zvolia už v prvom kole predčasných volieb naplánovaných na 25. mája. Lucenko predpokladá, že ak by sa do druhého kola dostali napríklad Petro Porošenko a Julija Tymošenková, ľudia na východe Ukrajiny by si mohli povedať, že nepostúpil "nikto náš" a nepôjdu hlasovať. Podľa Lucenka je Putinovým cieľom práve zmarenie volieb.
Lucenko si myslí, že ukrajinské politické sily sa priblížili ku konsolidácii, ktorá by mohla viesť k zvoleniu prezidenta už v prvom kole volieb. Vyzval demokratické sily na Ukrajine, vrátane Janukovyčovým režimom neskorumpovaných lídrov na východe, aby sa spojili.
