RÍM - O pravosti Turínskeho plátna sa síce stále vedú spory, ale ani to nezabránilo talianskemu archeológovi a antropológovi, aby vďaka nemu neprišiel s revolučnou teóriou o spôsobe ukrižovania Ježiša Krista. Podľa neho je doterajšie zobrazovanie jeho pribitia na kríž nesprávne a Syn Boží mal umierať za oveľa bolestivejších okolností.
Matteo Borrini z univerzity Johna Moora v Liverpoole sa špecializuje na analýzu krvných stôp dávno mŕtvych ľudí, a preto jeho záujem vzbudili aj hnedé čiary na Turínskom plátne. Spať mu nedala predovšetkým otázka, v akej polohe by musel človek visieť na kríži, aby krv stekala práve týmto smerom.
Do svojho experimentu zapojil chemika Luigiho Garlaschelliho a pomocou kanyly a krvných vakov pripojených k zápästiu prišli s novými výsledkami, ktoré zverejnili v britskom odbornom časopise New Scientist a na kongrese Americkej akadémie súdneho lekárstva v Seattli. Ich poznatky hovoria o tom, že Ježiš nebol ukrižovaný s rukami v tvare T, ako to býva doteraz vyobrazované, ale v tvare Y, čiže ich mal vyššie a viac pri sebe.
Tento spôsob považuje Borrini za oveľa bolestivejší, pretože mal ruky v podstate skoro nad hlavou, čo mu spôsobovalo aj problémy s dýchaním. Či už to bolo tak alebo onak, z teologického hľadiska sa nič nemení a spása sveta nezávisí od vonkajšej podoby.
V časoch Ježiša Krista patrilo ukrižovanie k najstrašnejším a Rimanmi bežne využívaným trestom smrti. Historik Josephus Flavius sa domieval, že krátko po Ježišovom úmrtí, keď Rimania obliehali Jeruzalem a zničili ho, ukrižovali až 500 Židov. Ich mučitelia však nemali v úmysle, aby odišli z tohto sveta ľahko a rýchlo. Naschvál predlžovali ich utrpenie a keď sa ich chceli zbaviť, zlomili im nohy, aby telo stratilo oporu a prišlo k uduseniu. Okrem toho, klince im údajne nezatĺkali do stredu dlaní, ako to býva častokrát znázorňované, ale viedli cez zápästia.
Čo je to Turínske plátno?
Wikipédia uvádza, že ide o jednu z najvýznamnejších kresťanských relikvií, ľanovú plachtu, do ktorej Jozef z Arimatey a Nikodém zabalili telo umučeného Ježiša Krista po tom, ako ho zložili z kríža.
Obojstranné škvrny na plachte (spredu i zozadu) pripomínajú odtlačok tváre a tela mŕtveho muža s ranami po bičovaní a na rukách a nohách s ranami po ukrižovaní. Charakteristika a umiestnenie rán zodpovedá opisom z evanjelií.
Plátno je utkané z ľanovej priadze a jeho názov je odvodený od talianskeho mesta Turín, kde je táto relikvia od roku 1578 uschovaná. Pôvod látky a jej vzhľad sú predmetom intenzívnych debát teológov, historikov a iných výskumníkov.
