MNÍCHOV - Ukrajinský opozičný politik Vitalij Kličko dnes dôrazne vyzval oponentov vlády prezidenta Viktora Janukovyča, aby vytrvali vo svojom zápase.
"Bez boja nie je žiadne víťazstvo - preto musíme bojovať. Preto musíme bojovať za našu krajinu. A zvíťazíme," vyhlásil Kličko na demonštrácii v centre Mníchova pred niekoľkými stovkami stúpencov. Zdôraznil tiež, že Ukrajina má veľký potenciál. "Chceme sa stať modernou európskou krajinou, žiť s istou budúcnosťou," citovala ho agentúra DPA.
Kličko sa dnes zúčastňuje na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde by mal večer vystúpiť s krátkym prejavom.
Ukrajinská speváčka Ruslana Lyžyčková, ktorá sa pridala k protestnému hnutiu na kyjevskom Námestí nezávislosti, sa dnes vyslovila za sankcie Západu voči mocenskej elite na Ukrajine. Vláda Janukovyča je zodpovedná za "strašné násilie", uviedla na návšteve múzea niekdajšieho Berlínskeho múru v Berlíne.
"Žijeme vo veľkom väzení a toto väzenie sa nazýva Ukrajina," vyhlásila Ruslana, ktorá sa podľa vlastných slov obáva útoku na svoj život.
Držiteľov moci na Ukrajine speváčka obvinila, že svoje peniaze previedli do amerických a európskych bánk. "Keď tieto peniaze nenecháme ďalej prúdiť, násilné činy sa skončia," apelovala na príslušné sankcie. Z Berlína by mala aj Ruslana dnes odletieť na konferenciu v Mníchove.
Situácia nie je stabilizovaná, ale zamrznutá
Aktuálna situácia na Ukrajine nie je stabilizovaná, ale doslova zamrznutá, keďže v Kyjeve panujú kruté mrazy. "Situácia je viac ako neistá, Ukrajinci vyčkávajú. Na majdane sa viac opevňujú. Na druhej strane, v Kyjeve je neskutočná zima. To paralyzuje akékoľvek riešenie situácie priamo v uliciach," povedal doktorand na Národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve Michal Považan, ktorý v minulosti pôsobil aj v slovenskej diplomacii.
Ozbrojený boj podľa neho nechcú samotní Ukrajinci, ani susedia Ukrajiny z Ruska a Európskej únie. "Počuli sme exprezidenta Kravčuka, ktorý povedal, že Ukrajina stojí na pokraji občianskej vojny. Myslím si, že väčšina ľudí si to nemyslí. Ale pat, ktorý tu bol v januári, je tu opäť," povedal.
"Nie je v záujme ani jedného zo susedov Ukrajiny, aby sa stala zlyhávajúcim štátom, aby sa rozpadla a došlo k ekonomickému a politickému kolapsu. Myslím si, že predstavitelia susedných štátov budú vplývať na vedenie Ukrajiny, tak na strane protestujúcich, ako aj na vládnej strane, aby sa nejakým spôsobom dohodli. To, ako by sa mali dohodnúť, je však otázne. Zatiaľ sme nevideli vôľu na kompromis ani na jednej strane," konštatoval.
Upozornil, že príslušníci ozbrojených zložiek vyzvali prezidenta na prijatie všetkých potrebných krokov, aby demonštranti opustili verejné budovy. "Prišli prvé výzvy, aby prezident použil tvrdšiu ruku, opustil rokovania a začal reálne čistiť jednotlivé mestá, kde došlo k protestom a zaujatiu verejných budov," povedal. Ani v tomto prípade však podľa neho nejde o jednoducho čitateľnú situáciu. "Na danom stretnutí predstaviteľov ozbrojených síl hovoril ako prvý minister obrany v demisii, to znamená, že toto podujatie bolo organizované odstupujúcou vládou. Skôr chceli ukázať akúsi hrozbu voči demonštrantom, ako vyjadriť reálny názor celých ozbrojených síl," povedal s tým, že viacerí zástupcovia ozbrojených síl sa odmietajú zúčastniť akcií proti demonštrantom.
Na Ukrajine podľa neho paralelne prebieha politický boj, ako aj strety priamo v uliciach. "Tieto dve veci idú paralelne. Existujú pokojní demonštranti a pokojní aktivisti majdanu. Na druhej strane sú čoraz aktívnejšie radikálne skupiny, ktoré majú polovojenský charakter. Čo sa aj odráža vo formovaní tzv. Národných gárd a podobne. A to sú práve tí ľudia, ktorých sme videli na Hrušovského ulici, ktorí v podstate bojovali s príslušníkmi špeciálnych síl Berkut. Sú pod kontrolou svojich vodcov, nemyslím si, že sú pod kontrolou opozičných predstaviteľov," povedal s tým, že opoziční predstavitelia majú na tieto skupiny len nepriamy vplyv.
"Zlomových oblastí je veľké množstvo. Ukrajina je veľmi heterogénna spoločnosť. Je tu delenie mesto/vidiek, najmä Kyjev a zvyšok krajiny. Je tu jazykové delenie, ktoré však nie je úplne jasné, polovica Kyjeva hovorí po rusky. Môže tu byť delenie na Ukrajincov a tých, čo Ukrajincami nie sú. Ale videli sme v prípade tých dvoch mŕtvych, že jeden bol arménskeho pôvodu a druhý bieloruského," reagoval Považan na otázku, či je možné definovať zlomovú líniu v ukrajinskej spoločnosti.
