KYJEV - Európska únia by podľa ukrajinského opozičného predáka Vitalija Klička mala zakázať prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi vstup na svoje územie, kým ukrajinský prezident nepodpíše parlamentom schválené amnestie stíhaných demonštrantov a zrušenie sporných zákonov. Kličko vo svojom stĺpčeku v dnešnom vydaní nemeckého denníka Bild hovorí, že Janukovyč chystá úskok a teraz hrá len o čas.
"Mám pocit, že tento človek nás chce oklamať a teraz len skúša, ako pre seba a svoju špinavú politiku získať čas. Toto ale nepripustíme. A dúfame tiež, že EÚ zakáže Janukovyčovi a jeho zástupcom vstup na svoje územie, kým prezident skutočne nepodpíše stiahnutie svojich diktátorských zákonov, " citovala agentúra DPA z Kličkovho príspevku.
Sankciami Kyjevu v prípade nedodržania sľubov zrušiť kritizované zákony pohrozilo mnoho európskych politikov. Jedným z posledných, kto tak urobil, bol v utorok nemecký minister zahraničia Frank - Walter Steinmeier. Ten ale zároveň varoval pred tým, aby sa s Ukrajinou rokovalo na rovnakej úrovni ako s Bieloruskom. Tento ukrajinský sused kvôli režimu autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka čelí radu sankcií.
Ukrajinský parlament najskôr v utorok zrušil sporné zákony, ktoré obmedzovali slobodu prejavu a zhromažďovania a v stredu po dvanásťhodinovom rokovaní schválil amnestiu pre stíhaných protivládnych demonštrantov. Zatiaľ ale nie je jasné, kedy prezident tieto zákony podpíše.
V utorok navyše podal demisiu premiér Mykola Azarov, ktorú o pár hodín neskôr Janukovyč prijal. To všetko boli podmienky opozície, ktorá naďalej žiada odchod Janukovyča a vypísanie nových parlamentných a prezidentských volieb.
Ukrajinou už viac ako dva mesiace zmietajú demonštrácie proti Janukovyčovi a jeho novembrovému rozhodnutiu zastaviť integračný proces s EÚ a namiesto k Bruselu sa prikloniť k Moskve. Po víkendovom vyhrotení situácie sa udalosti v krajine upokojili, opozícia sa ale aj tak obáva, že vláda nakoniec siahne po silovom riešení hlbokého štátneho rozkolu.
Ukrajina schválila amnestiu zatknutých demonštrantov výmenou za uvoľnenie budov
Ukrajinský parlament schválil v stredu večer opatrenie zaručujúce amnestiu zatknutým protivládnym protestujúcim, ak demonštranti opustia väčšinu budov, ktoré okupujú. Rozhodnutie parlamentu o podmienečnom prepustení demonštrantov prijala opozícia s nevôľou, informovala agentúra AP.
Opatrenie schválili zákonodarcovia po takmer 12 hodinách rokovaní, avšak opozičné strany ho nepodporili, pretože žiadali bezpodmienečné prepustenie zadržaných. Odhlasovaný návrh má o niečo zmierlivejšiu podobu, ako pôvodne predkladané znenie opatrenia, ktoré navrhli poslanci Strany regiónov prezidenta Janukovyča. Predošlý návrh hovoril o amnestii len v prípade, že sa rozídu všetci demonštranti a odovzdajú všetky okupované budovy.
Podmienky schválenej amnestie umožňujú demonštrantom naďalej využívať niekoľko obsadených budov v Kyjeve, ktoré im slúžia ako ubytovňa a sídlo na koordináciu protestov, ako aj na zabezpečovanie nevyhnutných služieb pre rozsiahly stanový tábor na hlavnom kyjevskom Námestí nezávislosti, kde nočné teploty v týchto dňoch klesajú na mínus 20 stupňov Celzia. Podľa agentúry AP sa po zverejnení výsledkov hlasovania ozýval v stanovom tábore jednoznačný nesúhlas so schváleným opatrením parlamentu.
Podľa rozhodnutia parlamentu majú demonštranti odovzdať najmä kyjevskú radnicu a úrady regionálnych samospráv, ktorých sa protestujúci zmocnili v mestách prevažne na západnej Ukrajine.
Opoziční predstavitelia považujú zadržiavanie protestujúcich za nezákonné v plnom rozsahu, pričom počet zatknutých demonštrantov odhadli na 328. "V skutočnosti parlament práve schválil zákon o rukojemníkoch. Úrady sami uznali, že zadržali rukojemníkov, ako teroristi, ktorých cieľom je získať za rukojemníkov výhody," reagoval na prijaté opatrenie líder nacionalistickej opozičnej strany Sloboda Oleh Ťahnybok, ktorého citovala agentúra Interfax.
Protestné hnutie žiada odstúpenie prezidenta Janukovyča a vypísanie predčasných volieb ešte v tomto roku, ako aj odvolanie z funkcií predstaviteľov zodpovedných za násilný zásah bezpečnostných síl voči demonštrantom, ktorý sa minulý týždeň skončil najmenej troma obeťami.
Rusko sa stažuje na Ukrajinu: Neplatí za dodávky plynu
Ruský premiér Dmitrij Medvedev sa v stredu na rokovaní svojej vlády za účasti prezidenta Vladimira Putina posťažoval, že Ukrajina opätovne požiadala o odklad platieb za dodávky zemného plynu.
"Ukrajina opätovne požiadala o odloženie splátok predošlého dlhu, a čo je horšie, nespláca ani nový dlh. To musíme vziať do úvahy pri našich vzťahoch s novou ukrajinskou vládou," uviedol Medvedev podľa agentúry Sinchua s tým, že Kyjev odmieta platiť i zníženú cenu za plyn, na ktorej sa dohodli na rokovaní vlani v decembri.
Putin na to konštatoval, že Moskva by s reakciou mala počkať na vytvorenie novej vlády na Ukrajine po odstúpení premiéra Azarova, ktorý sa vzdal s cieľom zmierniť tlak opozičných demonštrantov.
Ruský prezident na rokovaní s európskymi lídrami v utorok v Bruseli vyhlásil, že Moskva nebude meniť svoju energetickú politiku voči Ukrajine, ktorá je závislá na dodávkach plynu z Ruska, bez ohľadu na to, kto sa v Kyjeve ujme vlády po súčasnej politickej kríze.
Putin vyzdvihol spoluprácu s Ukrajinou nielen pri dodávkach plynu a ropy, ale i v obchode a dohodnutých projektoch vo vývoji lietadiel, výrobe lodí a v oblasti jadrovej energetiky.
Fico na summite V4: Násilie na Ukrajine nie je riešením
Násilie nemôže viesť k žiadnemu riešeniu na Ukrajine, povedal dnes v Budapešti na mimoriadnom summite premiérov Vyšehradskej štvorky (V4) predseda vlády SR Robert Fico, ktorý ocenil, že premiéri štvorky sa zhodli na odsúdení násilia.
Podľa jeho slov predstavitelia V4 v spoločnom vyhlásení vyjadrili znepokojenie nad úlohou, ktorú zohrávajú na Ukrajine radikálne skupiny. "Na to musia premiéri v demokratických krajinách neustále upozorňovať," konštatoval.
"Slovensko je krajina, ktorá susedí s Ukrajinou. Veľmi nám záleží na pokojnom spolunažívaní, ale veľmi nám záleží aj na tom, aby Ukrajina, ako taká, si svoje vnútorné záležitosti vyriešila pokojnou a demokratickou cestou," dodal Fico.
Premiéri podľa jeho slov dnes odsúhlasili aj to, aby sa prostriedky z Vyšehradského fondu použili na rôzne iniciatívy, ktoré sa môžu na Ukrajine realizovať. "Je to napríklad podpora občianskej spoločnosti, je to potom podpora vzájomnej komunikácie, či podpora budovania demokratických inštitúcií," spresnil slovenský premiér.
Predseda slovenskej vlády, maďarský premiér Viktor Orbán, predseda poľskej vlády Donald Tusk a nový český premiér Bohuslav Sobotka sa zhodli na tom, že Ukrajina si svoje vnútorné záležitosti musí vyriešiť sama.
Podľa ich postoja je nutné viesť dialóg s legitímnymi predstaviteľmi krajiny, ako aj s legitímnou opozíciou, nie však s radikálmi, ktorí spôsobujú problémy Ukrajine.
Predsedovia vlád sa dohodli na spoločných krokoch v záujme toho, aby napomohli riešeniu situácie na Ukrajine, ktorá je čoraz vážnejšia.
"Ďalšia eskalácia napätia ohrozuje budúcnosť Ukrajiny a môže viesť k jej úplnej destabilizácii. Ako susedné štáty Ukrajiny sú krajiny V4 presvedčené, že aplikovanie násilia neprispeje k vyriešeniu politického konfliktu. Riešením je iba úprimný dialóg," zdôraznili premiéri v spoločnom vyhlásení.
Orbán oznámil, že predsedovia vlád sa dohodli na tom, že iniciujú stretnutie šéfov rezortov vnútra krajín V4. "Sme zástancami dobrého scenára vývoja na Ukrajine, čo však dnes nikto nemôže zaručiť. Sme susednými krajinami, reprezentujeme susedný región, preto sa musíme pripraviť aj na ťažkú situáciu, zvolanie ministrov vnútra je preto opodstatnené," zdôvodnil maďarský premiér.
Vyhlásenie amnestie zatiaľ nezmenilo stav v kyjevských uliciach
Zákon o amnestii pre zadržaných protivládnych demonštrantov na Ukrajine, ktorý v stredu schválil parlament, dosiaľ nepriniesol žiadne zmeny v kyjevských uliciach. Demonštranti majú v úmysle pokračovať vo svojich akciách napriek silnému mrazu, informovala dnes agentúra ITAR-TASS.
Opozícia taktiež nie je ochotná pristúpiť na kompromis s úradmi, ktorý by mal vyriešiť akútnu politickú krízu v krajine.
Návrh zákona schválený parlamentom predpokladá udelenie amnestie všetkým zadržaným, ktorí sa zúčastnili na demonštráciách od 21. novembra 2013. Výnimkou sú osoby, ktoré spáchali závažné zločiny.
Zákon však podmieňuje udelenie amnestie uvoľnením ulíc, námestí a všetkých vládnych budov, ktoré demonštranti obsadili. Na splnenie podmienok majú demonštranti 15 dní, ak tak neurobia, zákon prestane platiť.
Opozícia chce napadnúť zákon o amnestii
Ukrajinská opozičná strana Sloboda mieni napadnúť parlamentom schválený zákon o amnestii, ktorý mal riešiť súčasnú politickú krízu. Novinárov o tom dnes informoval člen frakcie Igor Švajka, ktorý je súčasne aj podpredsedom výboru pre rokovací poriadok a poslaneckú etiku.
Návrh zákona, ktorý predložila vládnuca Strana regiónov, podporilo v stredu pri hlasovaní 232 poslancov. Opozícia kategoricky protestovala proti prijatiu zákona v predkladanej podobe.
Líder strany Sloboda Oleh Ťahnybok v reakcii uviedol, že zákonom chce vládna moc na opozíciu preniesť "zodpovednosť za všetky trestné činy spáchané počas pouličných protestov a za celkovú situáciu v krajine".
Podľa agentúry UNIAN schvaľovanie zákona o amnestii nemalo hladký priebeh. Keď sa na ňom nedokázali dohodnúť predsedovia poslaneckých klubov, do parlamentu prišiel prezident Viktor Janukovyč, šéf jeho kancelárie Andrij Kľujev a Sergej Arbuzov, ktorý je po demisii Mykolu Azarova poverený vedením vlády.
Podľa opozičného lídra Vitalija Klička ich cieľom bolo "vymyť mozgy" poslancom Strany regiónov, ktorí odmietali podporiť stranou predložený zákon o amnestii. Kličko tvrdí, že v prípade neschválenia zákona bol Janukovyč pripravený rozpustiť parlament.
Podmienky schválenej amnestie umožňujú demonštrantom naďalej využívať niekoľko obsadených budov v Kyjeve, ktoré im slúžia ako ubytovňa a sídlo na koordináciu protestov, ako aj na zabezpečovanie nevyhnutných služieb pre rozsiahly stanový tábor na kyjevskom Námestí nezávislosti. Podľa rozhodnutia parlamentu majú demonštranti odovzdať najmä kyjevskú radnicu a úrady regionálnych samospráv.
Aktivisti na Námestí nezávislosti sa nemienia podriadiť klauzulám zákona o amnestii. "Opozícia sa cíti byť oklamaná," uviedol dnes "veliteľ" ochranky Majdanu Andrij Parubij.
Parubij podľa servera TSN informoval, že demonštranti v centre Kyjeva sa, naopak, chystajú posilniť obranu, aby zabránili prípadnému rozohnaniu ľudí silou. Protestujúci sa nechystajú stiahnuť ani z obsadených administratívnych budov.
Agentúra UNIAN v noci nadnes uviedla, že ľudia zhromaždení na Námestí nezávislosti i Hruševského ulici prijali správu o schválení zákona o amnestii pokojne: označili to za "dobré znamenie, aj keď nie víťazstvo", a práve preto sú pripravení pokračovať v protestoch. Ako svoj hlavný cieľ uvádzajú predčasné voľby, rovnako ako aj odstúpenie prezidenta Janukovyča a odvolanie predstaviteľov zodpovedných za násilný zásah bezpečnostných síl voči demonštrantom, ktorý sa minulý týždeň skončil najmenej troma obeťami.
Podľa agentúry UNIAN v noci nadnes do jednej z kyjevských nemocníc dopravili z Hruševského ulice dvoch postrelených mužov. Ako informoval opozičný poslanec Alexej Davidenko, jeden z nich zraneniam podľahol. Polícia túto správu poprela.
Janukovyč je momentálne PN
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč je práceneschopný: má akútne dýchacie problémy sprevádzané vysokou teplotou, informovala dnes prezidentská kancelária.
Vo vyhlásení, zverejnenom na jej webovej stránke, sa neuvádza predpokladaná dĺžka práceneschopnosti, ani to, či prezident počas choroby bude schopný pracovať.
Správa o Janukovyčovej chorobe prišla v čase pokračujúcej politickej krízy na Ukrajine, keď účastníci vyše dva mesiace trvajúcich protivládnych protestov žiadajú jeho rezignáciu, demisiu vlády a vypísanie predčasných volieb.
Jedným z krokov, ktoré mali prispieť k vyriešeniu krízy, bolo tento týždeň zrušenie balíka kontroverzných zákonov s prísnejšími trestami pre občanov za prejavy nesúhlasu s vládou. Rozhodnutie parlamentu musí ešte schváliť Janukovyč ako prezident.
Podľa ukrajinských médií Janukovyč spolu so šéfom svojej kancelárie Andrijom Kľujevom a Sergejom Arbuzovom, po demisii Mykolu Azarova povereného vedením vlády, prišli v stredu do parlamentu, kde sa poslanci sporili ohľadom návrhu zákona o udelení amnestie účastníkom protivládnych protestov, ktorý opozícia kategoricky odmietla.
Podľa opozičného lídra Vitalija Klička cieľom ich návštevy bolo "vymyť mozgy" poslancom Strany regiónov, ktorí odmietali podporiť ňou predložený zákon o amnestii. Kličko tvrdí, že v prípade neschválenia zákona bol Janukovyč pripravený rozpustiť parlament.
Podmienky schválenej amnestie umožňujú demonštrantom naďalej využívať niekoľko obsadených budov v Kyjeve, ktoré im slúžia ako ubytovňa a sídlo na koordináciu protestov, ako aj na zabezpečovanie nevyhnutných služieb pre rozsiahly stanový tábor na kyjevskom Námestí nezávislosti (Majdan). Podľa rozhodnutia parlamentu majú demonštranti odovzdať najmä kyjevskú radnicu a úrady regionálnych samospráv.
Aktivisti na Námestí nezávislosti sa nemienia podriadiť klauzulám zákona o amnestii a na Majdane zosilnili svoju ochranu. Momentálne sa tam podľa agentúry UNIAN stále nachádza asi 1000 ľudí, kým na Hruševského ulici, kde dochádzalo k ostrým stretom s políciou, ich zostáva asi 200.
