LONDÝN - Obyvateľom Bulharska a Rumunska sa otvára európsky pracovný trh a od nového roka majú možnosť bez obmedzenia pracovať kdekoľvek v rámci Európskej únie. K tomuto kroku prichádza po siedmich rokoch, čo sa obe krajiny stali členmi eurobloku. Stále sa však vedú horúce debaty o následnom účinku otvorenia dverí najchudobnejším zo všetkých 28 členských štátov EÚ. Je totiž možné, že lacná pracovná sila zaplaví a vytlačí domácich pracovníkov. Takisto je tu strach zo stretu kultúr, Briti sa obávajú o nárast neprispôsobivých občanov, ktorí by iba zvyšovali kriminalitu a využívali sociálne dávky.
Do minulého mesiaca otvorilo dvere pracovníkom z Rumunska a Bulharska 19 členských krajín, avšak niektoré z hlavných európskych ekonomík - Británia, Francúzsko, Holandsko Španielsko ani Nemecko - medzi nimi neboli. Británia pred niekoľkými dňami oznámila, že pre prisťahovalcov a zahraničných turistov zavádza poplatky za nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť.
Takto vítali dvaja britskí poslanci prvých Rumunov
Okrem toho, premiér David Cameron na decembrovom summite EÚ v Bruseli v súvislosti s celoúniovým otvorením pracovného trhu pre Bulharov a Rumunov od roku 2014 zdôraznil, že pre Britániu je nevyhnutné, aby ešte pred 1. januárom zaviedla všetky potrebné kontroly a opatrenia proti zneužívaniu sociálnych dávok.
Medzi prvými bol Rumun Victor Spiersau, 30-ročný pracovník na stavbách, ktorý tvrdí, že do Británie neprišiel kradnúť. "Neprišiel som okradnúť vašu krajinu. Prišiel som sem pracovať a potom sa vrátiť domov. Tu sa platí omnoho viac ako v Rumunsku. Nechcem tu zostať, pretože sa chcem vrátiť zrenovovať dom a žiť doma, je to tam oveľa lacnejšie. Moja žena dúfa, že sa vrátim s kopou peňazí," povedal Rumun pre britský Daily Telegraph.
Na letisku v Lutone vítali nových prisťahovalcov dvaja britskí ministri. Jedným z nich bol aj Keith Vaz, ktorý musí tlmiť vášne ohľadom novej imigračnej explózie. Záplava lacnej pracovnej a neprispôsobivej sa podľa neho nebude konať. "Už teraz žije okolo 141-tisíc Rumunov a Bulharov v Británii," povedal Vaz, ktorý Victora Spiersaua ihneď po príchode pozval na kávu.
Nie všetci však zdieľajú predstavu poslanca Keitha Vaza. Domáci sa obávajú novej vlny prisťahovalectva, aká sa stala po roku 2004, kedy do EÚ vstúpilo veľa štátov na čele so Slovenskom. Vtedy odhadovali počet prisťahovalcov na niekoľko sto tisíc, no prišlo ich vyše dva milióny.
Stále je v povedomí obraz o lenivých imigrantoch, ktorí vymenia rodnú krajinu vyspelý a štedrý systém sociálnych dávok. Potom nemusia pracovať a domáce obyvateľstvo na nich dopláca. V neľahkej ekonomickej situácii následne vznikajú trenice medzi domácimi a prisťahovalcami. Niektorí politici bijú na poplach.
Jedným z nich je aj známy europoslanec Nigel Farage, ktorý zásadne nesúhlasí s otvorením brán pre imigrantov. Farage je známy svojimi prejavmi v Európskom parlamente proti politike EÚ. Mnohí mu dávajú za pravdu a súhlasia s ním.
Vo Veľkej Británii tamojšia vláda pred koncom minulého roka presadila sériu opatrení s cieľom znemožniť novým imigrantom čerpať podporu v nezamestnanosti už v okamihu príchodu do krajiny. Návrh opatrení, ktoré majú prisťahovalcom z nových štátov EÚ sťažiť prístup k sociálnym dávkam, predstavila aj bavorská Kresťansko-sociálna únia, ktorá je sesterskou stranou kresťanských demokratov kancelárky Angely Merkelovej. Od pádu komunizmu pred vyše dvoma desaťročiami odišli do zahraničia vrátane členských štátov EÚ zhruba tri milióny Rumunov a milión Bulharov.
Je na samotných prisťahovalcoch, či sa postavia na vlastné nohy a začnú pracovať alebo iba drzo zneužijú sociálny systém vyspelej Británie.
