BRATISLAVA – Pred sto rokmi vypukol jeden z najväčších vojnových konfliktov sveta. Prvá svetová vojna si vyžiadala takmer dvadsať miliónov obetí a toľko isto zranených. Výsledkom bola zmena geopolitického usporiadania nielen Európy, ale aj celého sveta. Tieň podobností možného nového konfliktu sa vynára aj teraz, keď sa zdá, že hlavné veľmoci upadajú a na rad prichádzajú iné štáty. Atómové zbrane a globalizovaný svet môžu v budúcnosti znamenať zmenu svetového usporiadania.
V poslednej dobe na túto tému diskutujú akademici, diplomati, spisovatelia aj novinári. Stret starých a nových veľmocí môže spôsobiť ďalší konflikt, ktorý by mohol skončiť katastrofou. Pri súčasných technických a vojenských vymoženostiach by však počty mŕtvych dosiahli omnoho väčšie číslo.
Podobnosti, ktoré spájajú rok 1914 a 2014, sú podozrivo zhodné. Aj vtedy sa niektoré štáty drali do popredia a chceli rozšíriť svoj vplyv a moc. Spúšťačom bol atentát spáchaný na arcivojvodu Františka Ferdinanda d´Este. Tento akt spustil celý rad udalostí, ktoré viedli k dovtedy nevídanému stretu vojenských síl.
Mark Twain sa preslávil vetou: „História sa neopakuje, ale často sa rýmuje.“ Značí to predovšetkým podobnosť okolností a scenára, tento raz s inými hercami. Takýto scenár je podobný v niekoľkých bodoch:
Upadajú súčasné impériá a nastupujú nové
Upadajúcim impériom majú byť Spojené štáty podobne ako tomu bolo s Veľkou Britániou. Vtedy sa na slnko sveta dralo ekonomicky a vojensky silné Nemecko. Teraz je na rade Čína. Jej armáda rýchlo rastie a vláda vydáva obrovské čiastky na jej prevádzku. Naopak Američania po fiaskách v Iraku a Afganistane utrpeli straty na prestíži a ekonomické problémy jej zväzujú ruky vo vojenskom napredovaní. Takisto je tu India s miliardou obyvateľov, ktorá si pýta slovo.
Globálne ohniská
Prvú svetovú vojnu spustil atentát Gavrila Principa na rakúsko-uhorského arcivojvodu. Dovtedy označovaných anarchistov dnes nahradili teroristi, ktorí môžu nečakane udrieť kedykoľvek a konflikt môže byť na svete. Dobre si pamätáme na 11. september a ako to zamávalo s celým svetom.
Cieľom agresívneho Nemecka na začiatku 20. storočia bolo okrem nových kolónií aj Alsasko-Lotrinsko bohaté na suroviny. Teraz si Čína brúsi zuby na pár skalnatých ostrovov v východočínskom mori, o ktoré sa sporí s Japonskom. Obrovské prírodné bohatstvo v podobe ropy pod hladinou mora poskytuje lákavú korisť pre všetky veľmoci. Spor Japonska s Čínou by mohol byť eskalátorom k rinčaniu zbraní.
Čína sa sporí taktiež o Taiwan. Pre Spojené štáty je tento malý ostrov predsunutou základňou v Pacifiku. Už teraz sa Taiwanci obávajú možného útoku zo strany Číny. Amerika garantuje bezpečnosť Taiwanu, ale otázkou je dokedy a za akú cenu.
Globalizácia
Globalizácia zmenila svet na „jednu veľkú dedinu“. Udalosť, ktorá sa stala na jednom konci zemegule, má dopad na štáty na druhom konci sveta. Prepletenosť hospodárskych a geopolitických záujmov je tak veľká, že každá veľmoc má niečo spoločné s inou veľmocou. Preto nezhody medzi dvomi znepriatelenými štátmi môže priviesť na pokraj apokalypsy celý svet. Ak by došlo k atómovému konfliktu, zem by už nikdy nebola taká ako predtým. Navždy by v nej zostali jazvy, ktoré by si ľudstvo do smrti zapamätalo.
Globalizácia a vek jadrových hlavíc predznamenáva, že akékoľvek stlačenie spúšte by mohlo garantovať vyhynutie nášho druhu. Tieto, ale aj ostatné načrtnuté spoločné body spájajúce obdobie spred sto rokov, môžu niečo naznačovať. Osud dejín nie je nevyhnuteľný. Všetko, čo sa deje, majú na svedomí ľudia, na ktorých konaní závisí. Pozorne preto sledujme ako budú naši a svetoví politici držať kormidlo sveta v roku 2014.
