SOWETO - Pietny ceremoniál v juhoafrickom Sowete dnes nakrátko zatienila bezprecedentná epizóda, ktorej účastníkmi boli prezidenti dvoch štátov stojacich v ére studenej vojny na opačnom póle svetovej politiky. Prezident USA Barack Obama si potriasol rukou s kubánskym prezidentom Raúlom Castrom počas spomienkovej slávnosti na počesť zosnulého juhoafrického vodcu Nelsona Mandelu.
Castro sa podľa televíznych záberov na Obamu dokonca usmial. Obaja štátnici sa letmo stretli v okamihu, keď šéf Bieleho domu vykročil na rečnícku tribúnu, kde zosnulému bojovníkovi proti apartheidu vzdal česť. Cestou si potriasol rukou s prítomnými štátnikmi, medzi ktorými bol aj Castro. Podľa amerického serveru Politico nebol prekvapivý pozdrav zrejme ničím iným, než prejavom jednoduchej slušnosti. Nemožno však vylúčiť ani ústretové gesto urobené v čase, keď k sebe obaja odvekí nepriatelia zložito hľadajú cestu.
Obama sa dnes s Raúlom Castrom, Fidelovým mladším bratom, podľa záberov televízie ABC zdržal asi šesť sekúnd, obaja si vymenili pár slov. Pozdrav prezidentov USA a Kuby, najskôr prvý za 50 rokov, si nemohol zvoliť pôsobivejšie kulisy, akou je pietna spomienka na Nelsona Mandelu. Ikona boja proti apartheidu razila myšlienky zmierenia, ktoré by mali byť základom nielen rasovo zmiešané juhoafrickej spoločnosti, ale aj medzinárodných vzťahov vo svete. Agentúra AFP s odvolaním sa na zdroje Bieleho domu napísala, že Obamov pozdrav bol "gestom urobeným na počesť Mandelu".
S Mandelom sa lúčili desaťtisíce
Americký prezident Barack Obama dnes na smútočnej rozlúčke s Nelsonom Mandelom na štadióne FNB v Sowete vzdal hold zosnulému bojovníkovi proti apartheidu, bývalému juhoafrickému prezidentovi a laureátovi Nobelovej ceny za mier, ktorého označil za "obra spravodlivosti". Konštatoval, že síce mnohí svetoví lídri sú solidárni s jeho bojom za slobodu, "netolerujú však opozíciu zo strany vlastných ľudí."
Obama zdôraznil, že životný príbeh Mandelu ho priviedol na cestu, aby sa stal prvý "čiernym" prezidentom Spojených štátov a aby sa usiloval "stať lepším človekom". Prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky "Madiba", ako Mandelu spoluobčania s láskou prezývali, bol podľa Obamu posledným veľkým osloboditeľom 20. storočia, podobne ako Gándhí alebo Martin Luther King. Bol hlasom utlačovaných. Zasadzoval sa za právny štát a autoritu si získal nielen z volieb, ale aj preto, že po skončení svojho prvého funkčného obdobia sa vzdal prezidentskej funkcie. Mandela nenávidel, ak sa z neho pokúšali urobiť zaživa modlu, bol "bustou z mramoru, ale človekom z mäsa a krvi," zdôraznil Obama.
Jeho úmrtie je podľa prezidenta USA časom smútku, ale aj oslavy jeho hrdinského života, ukončil Obama svoje vystúpenie. Ceremoniál sa začal pre silný dážď s meškaním až o 11.00 h. Pred šéfom Bieleho domu vystúpil generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý zdôraznil, že najväčší z baobabov zanechal po sebe korene, ktoré pretrvajú aj po jeho smrti.
"Aj na tomto štadióne, na tejto tribúne, vidíme vodcov, ktorí zastávajú rozličné stanoviská, ale všetci sme tu spoločne. Nelson Mandela nám ukázal cestu rukou širšou než tento štadión a srdcom väčším než tento štadión. Spojili sme sa vo svojom smútku, ale súčasne aj v oslave veľkého života a tohto dúhového národa a krajiny. Mandela vytvoril túto dúhovú krajinu." Slávnostný akt sa po takmer štyroch hodinách schýlil k záveru. Hlavný ceremoniár vyzval zvyšných rečníkov, aby vzhľadom na chladný dážď svoje vystúpenia skrátili.
Takto budú na Mandelu spomínať štátnici
"Nebol bustou vyrobenou z mramoru, bol to muž z mäsa a kostí... Je ťažké vynášať do neba akéhokoľvek človeka... A aké ťažké je urobiť tak v prípade giganta dejín, ktorý posunul národ smerom k spravodlivosti."
- americký prezident Barack Obama
"Urobil to znova... Vidíme lídrov reprezentujúcich množstvo pohľadov a ľudí najrôznejších príbehov. Všetci sú tu, zjednotení."
"Ukázal nám úžasnú silu a schopnosť odpúšťať a spájať ľudí navzájom."
- generálny tajomník OSN Pan Ki-mun
"Madiba sa na nás tu dole pozerá a nepochybne sa usmieva, keď sleduje svojich milovaných krajanov a krajanky, ako oslavujú jeho odkaz."
- Andrew Mlangeni, bývalý blízky priateľ Mandelu
"Ak prší, keď ťa pochovávajú, znamená to, že tvoji bohovia ťa vítajú a brány neba sú pravdepodobne takisto otvorené."
- Cyril Ramaphosa, predseda strany Africký národný kongres, ktorá bojovala proti apartheidu.
Slovensko zastupoval Lajčák
Šéfovi slovenskej diplomacie Miroslavovi Lajčákovi bolo cťou zastupovať SR na dnešnej smútočnej rozlúčke s Nelsonom Mandelom v Johannesburgu.
"Nebola to klasická pietna spomienka, akú poznáme v našich zemepisných šírkach. Bolo to netradičné podujatie a skôr oslava jeho života než smútočné zhromaždenie, čo výstižne pomenoval vo svojom príhovore aj prezident USA Barack Obama," priblížil Lajčák.
Štadión s kapacitou približne 95.000 ľudí, kde sa rozlúčka odohrávala, nebol úplne zaplnený, pod čo sa podpísal na toto ročné obdobie nezvyčajne silný a hustý celodenný dážď. Teploty v pondelok dosahovali 28 stupňov, dnes len okolo 15. Neprekryté tribúny boli preto poloprázdne.
"Atmosféra bola napriek tomu nesmierne silná," uviedol Lajčák s tým, že naplánovaný program sprevádzala spontánnosť a improvizácia. "Ľudia sa bavili, spievali, tancovali, nebol tam ani náznak piety, aj keď všade bolo cítiť, že Južná Afrika smúti nad jeho odchodom a že národ stratil obrovskú morálnu autoritu," podotkol.
Hold tomuto najvýznamnejšiemu bojovníkovi proti apartheidu prišli vzdať mnohé významné osobnosti z celého sveta.
Medzi približne 70 poprednými predstaviteľmi štátov a vlád nechýbali súčasný a bývalý prezident USA - Barack Obama a George W. Bush s manželkami, bývalá ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová, jej manžel Bill Clinton a ďalší americký exprezident Jimmy Carter.
Na štadióne v Johannesburgu, kde sa rozlúčka konala, boli aj čínsky viceprezident Li Jüan-čchao, kubánsky prezident Raúl Castro, Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, jeho predchodca Kofi Annan, rovnako tak súčasný a bývalý francúzsky prezident - Francois Hollande a Nicolas Sarkozy, či afganský prezident Hámid Karzaj.
Ako opísal Lajčák, na rozdiel od iných podobných rozlúčok, v tomto prípade nebola možnosť, aby sa významní hostia stretli spoločne v jednom priestore pri rozhovore. Svet Južnej Afriky vyzerá inak ako Európy. Pri tejto príležitosti spomenul aprílovú rozlúčku s bývalou britskou premiérkou Margaret Thatcherovou, ktorá bola presným opakom dnešného aktu. "Pri jej pohrebe išlo všetko na sekundu presne a po skončení obradu bola recepcia pre šéfov delegácií, kde bola možnosť na diskusiu. V JAR išlo skôr o národnú oslavu, pričom zahraniční vysokí predstavitelia boli síce vnímaní ako hostia, ale nebolo to o nich," konštatoval.
Predstaviteľov Vyšehradskej štvorky dopĺňali ministri zahraničných veci ČR a Poľska - Jan Kohout a Radoslaw Sikorski, a podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Lajčák pricestuje späť do vlasti v stredu (11.12.) ráno.
Mandela patril k najznámejším politickým väzňom, ktorý strávil vo väzení 27 rokov. Bol nositeľom viacerých významných medzinárodných ocenení vrátane Nobelovej ceny mieru, ktorú získal v roku 1993 spoločne s vtedajším juhoafrickým prezidentom Frederikom de Klerkom, ktorý sa najvýraznejšou mierou pričinil o Mandelovo prepustenie z väzenia a prispel k pádu režimu apartheidu v Juhoafrickej republike. Zomrel 5. decembra vo veku 95 rokov.
Po utorkovej rozlúčke Mandelove pozostatky na tri dni prevezú do Pretórie, kde v roku 1994 zložil prezidentský sľub. Štátny pohreb sa uskutoční 15. decembra v obci Qunu na juhovýchode JAR, kde Mandela strávil detstvo.
