NEW YORK - USA a s nimi celý svet si v piatok 22. novembra pripomenú 50. výročie zabitia prezidenta Kennedyho počas návštevy v texaskom Dallase. Podľa oficiálnej verzie americkej vlády bol jeho vrahom Lee Harvey Oswald, ktorý ho zastrelil z okna neďalekej knižnice. Oswalda po vražde prezidenta rýchlo zadržali, no súdu sa nedočkal, keďže ho zastrelili. Udalosti spred polstoročia však stále pútajú pozornosť a objavujú sa mnohé teórie spochybňujúce Oswalda ako vraha Kennedyho, ktorého politika bola najmä pre republikánske kruhy neprijateľná.
Fakty
Pri návšteve Texasu bol v Dallase na námestí Dealey Plaza v piatok 22. novembra 1963 o 12:30 miestneho času prezident Kennedy v otvorenej limuzíne Lincoln zasiahnutý troma strelami do krku a hlavy. Jedna z guliek vážne zranila v tom istom aute texaského guvernéra Johna Connallyho (prežil), nezranená zostala jeho manželka Nellie aj prvá dáma USA Jacqueline. Tá hneď po streľbe vyliezla na zadnú časť vozidla a na sedadlo sa vrátila so slovami: "Mám v ruke jeho mozog!" a "Zabili mi manžela!". Limuzína rýchlo došla do blízkej nemocnice, kde bol JFK o 13:00 vyhlásený za mŕtveho. Hodinu a pol nato zložil na palube lietadla Air Force One prezidentskú prísahu viceprezident Lyndon Johnson.
Podľa niektorých svedkov a niektorých výkladov amatérskeho videa Abraháma Zaprudera, ktorý atentát náhodou natočil, nešli všetky tri guľky z jedného smeru (z šiesteho poschodia neďalekého Texaského skladu školských učebníc), teda zozadu, ale tiež sprava.
Asi o 12:33 opustil budovu skladu učebníc predným vchodom Lee Harvey Oswald (24), zrejme atentátnik. O 13.15 na ulici zastrelil policajta a o 13:50 bol zatknutý. Dva dni nato ho pri prevoze do inej väznice, v priamom televíznom prenose, zastrelil majiteľ nočného klubu v Dallase Jack Ruby.
Ruby bol za vraždu Oswalda odsúdený na trest smrti, ale pred odvolacím procesom zomrel v januári 1967 na rakovinu. Podľa niektorých bol Ruby najatý mafiou či CIA, aby odstránil Kennedyho vraha. Podľa iných by bolo bláznovstvo najať si na takúto úlohu Rubyho, pretože "veľa hovoril". Jeho motívom mohla byť nenávisť k vrahovi prezidenta, ktorého údajne veľmi obdivoval.
Aj Oswaldov motív zostane zrejme navždy neobjasnený. Podľa konšpiračných teórií bol najatým vrahom, podľa iných bol psychopat, ktorý sa chcel zviditeľniť "veľkým činom". Tvrdil, že je marxista (v rokoch 1960-1962 bol v Sovietskom zväze), obdivoval kubánskeho vodcu Fidela Castra, ale údajne kontaktoval aj proticastrovskú opozíciu.
Prvé vyšetrovanie vraždy JFK: Warrenova komisia zostavená týždeň po atentáte prezidentom Johnsonom, došla v septembri 1964 k záveru, že Oswald strieľal sám a konal na vlastnú päsť, rovnako ako Ruby. Ďalšie vyšetrovanie: komisia Snemovne reprezentantov v roku 1979 pripustila verziu viacerých strelcov aj teóriu o sprisahaní, za nepravdepodobné ale označila, že by si atentát objednala sovietska či kubánska vláda, mafia či proticastrovská opozícia.
Konšpiračné teórie
Často spomínaná býva z konšpiračných teórií "kubánska stopa". Mohlo ísť o pomstu kubánskych emigrantov, ktorí Kennedymu zazlievali, že sa im v apríli 1961 pri vylodení v Zátoke svíň na Kube nedostalo očakávanej podpory amerického letectva a nevyšiel im tak pokus o zvrhnutie Fidela Castra (pripravované so CIA). Podľa iných nechala Kennedyho zavraždiť kubánska tajná služba v odplate za pokus CIA zavraždiť Castra.
Iné teórie pripisujú atentát CIA, s ktorou mal Kennedy zlé vzťahy, lebo nesúhlasil s programom odstraňovania vodcov niektorých ľavicových režimov. Podľa iných išlo o komplot zbrojného priemyslu a ministerstva obrany kvôli obavám, že sa Kennedy prestane angažovať vo Vietname. Studená vojna mohla byť motívom aj podľa teórií, podľa ktorých atentát pripravila sovietska vláda alebo jej tajná služba KGB. Niektorí špekulujú, že Kennedyho nechal odstrániť viceprezident Johnson, ktorý sa obával, že si ho JFK nevyberie do vlády v budúcom volebnom období.
Verejná mienka rozvírená filmom Olivera Stonea JFK si v roku 1992 vynútila zákon, ktorý urýchlil zverejnenie všetkých záznamov o atentáte do 26. októbra 2017 (s výnimkou tých, ktorých odhalenie prezident USA označí za škodlivé pre záujmy štátu).
Ako jediný priviedol atentát na súd okresný prokurátor New Orleansu Jim Garrison, ktorý obžaloval obchodníka Claya Shawa z účasti na sprisahaní s cieľom zavraždiť Kennedyho, na ktorom sa podľa Garrisona podieľala CIA. Vo februári 1969 bol oslobodený spod obžaloby.
V budove na Dealey Plaza, z ktorej Oswald strieľal, je od roku 1989 Sixth Floor Museum, v ktorom sú filmy, fotky a predmety súvisiace s atentátom, správy vládnych vyšetrovaní, ale napríklad aj webkamera s rovnakým výhľadom ako mal Oswald.
