FRASCATI - Satelit GOCE (Gravity Field and Steady-State Ocean Circulation Explorer), ktorý viac ako štyri roky mapoval gravitačné pole Zeme, v noci nadnes zhorel v jej atmosfére.
Oznámila to v talianskom mestečku Frascati Európska vesmírna agentúra (ESA). Družica vstúpila do horných vrstiev atmosféry krátko pred 01.00 h SEČ. Zostupná dráha viedla ponad Sibír, západnú časť Tichého oceánu, východ Indického oceánu a Antarktídu. Päť metrov dlhý a 1,2 tony vážiaci satelit sa rozlomil na niekoľkých častí vážiacich spolu okolo 275 kilogramov. Vedci sa domnievajú, že niektoré ťažké kusy pád prežili, ale doteraz neboli hlásené žiadne škody.
Satelit GOCE vyniesla 17. marca 2009 do kozmu raketa Rokot z ruského kozmodrómu Pleseck. Následne zmapoval zmeny v zemskej gravitácii s doteraz bezkonkurenčnou presnosťou. Merania akcelerometra priniesli nový pohľad na hustotu vzduchu a rýchlosť vetra v horných vrstvách atmosféry.
Vďaka inovatívnemu iónovému motoru sa družica udržiavala na veľmi nízkej obežnej vo výške pod 260 km. Dňa 21. októbra dospela misia k prirodzenému koncu, keď sonde došli pohonné hmoty a v uplynulých troch týždňoch začal postupne klesať k zemskému povrchu.
Vďaka satelitu GOCE sa budú môcť zjednotiť rôzne údaje o výške hôr a riešiť problémy so stavebnými projektmi. Jeho prístroje tiež zaznamenali vzostup morskej hladiny a zmeny prúdenia, ktoré sú dôležité pre klimatické modely. GOCE zaznamenal aj pre ľudské ucho nepočuteľné infrazvukové vlny, ktoré spôsobilo silné zemetrasenie v Japonsku v marci 2011.
Nízka orbita umožnila satelitu zachytiť rôznu intenzitu zemskej gravitácie a aj tie najmenšie zmeny gravitačného zrýchlenia. Potvrdilo sa, že Zem nemá tvar presnej gule, ale skôr neforemného zemiaku. Rôzna intenzita gravitačného poľa spôsobuje v oceánoch vydutiny a preliačiny.
Podobné výsledky ako GOCE priniesol aj americký projekt GRACE (Gravity Recovery and Climate Experiment), presnosť výškových meraní GOCE je však oveľa väčšia - dosiahnuť má až dva centimetre.
Sonda GOCE mala pôvodne fungovať iba jeden a pol roka, avšak vzhľadom na nízku slnečnú aktivitu jej palivo vydržalo takmer trikrát dlhšie.
