BRATISLAVA - Halloween sa oslavuje v noci z 31. októbra na 1. novembra prevažne v anglicky hovoriacich krajinách a v zámorí.
Halloween (skrátené z All-hallow-even) bol pôvodne pohanský keltský sviatok konca leta Samhain (írsky, vyslov souin), slávený za prvého mesačného splnu v znamení Škorpióna. Kelti verili, že vtedy sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Ochranou proti týmto duchom bolo svetlo, najskôr v podobe ohnivých uhlíkov.
So sviatkom Halloween sa spája vydlabaná tekvica s otvormi v podobe tváre a zvnútra osvetlená sviečkou či kahancom, ktorá slúži ako lampáš. S jeho vznikom súvisí aj iná povesť.
Podľa írskeho folklóru bol Jack lenivý, ale lišiacky sedliak, ktorý okabátil diabla, ktorý pre neho prišiel. Na dolapenie diabla použil kríž. Jack diabla prepustil za sľub, že jeho duša sa nikdy nedostane do pekla.
O nejaký čas hriešnik Jack zomrel, do neba ho nevzali a do pekla ho podľa dohody odmietol prijať diabol. Jack nariekal, že bez svetla nevie, kam sa má pohnúť a vtedy mu dal diabol žeravý uhlík z pekelného popola, ktorý nikdy nezhasne. Jack vydlabal pôvodne repu, dal do nej uhlík a vydal sa na nekonečné túlanie svetom hľadajúc miesto na spočinutie. Tak sa zrodil Jack of the Lantern alebo Jack-o'-Lantern. Len repu nahradila pôsobivejšia tekvica. Vyrezávané, strašidelne pôsobiace tekvice spájame najmä so sviatkom Halloween v americkom poňatí.
Sviatok Halloween vysvetľovali minulý rok aj v Trebišove a na Bojnickom zámku. V Trebišove sa konala Slávnosť svetiel. Cieľom bolo návštevníkom objasniť, že americký Halloween je vlastne našim európskym sviatkom, sviatkom starých Keltov, ktorý Američania prevzali od európskych prisťahovalcov a neskôr skomercionalizovali. Kelti verili, že dni, ktoré teraz oslavujeme ako sviatok všetkých svätých, majú magickú moc.
V noci na 1. novembra bola podľa nich hranica medzi svetom živých a mŕtvych veľmi tenká a s tým súvisel aj strach z toho, že by sa na nich mŕtvi predkovia mohli nahnevať a spôsobiť im zlo. Preto sa snažili nakloniť si ich priazeň a obetovali im rôzne dary. Deti chodievali na obchôdzky k susedom, spievali obradné piesne a za to dostávali peniaze alebo obradné koláče. Samotné pečivo bolo symbolom duše a deti verili, že čím viac koláčikov zjedia, tým väčšia bude priazeň zomrelých duší.
V Bojniciach vysvetľovali, že svetlonosom nazývali naši rodičia i starí rodičia vyrezanú tekvicu s vloženou sviečkou. Svetlonosov vyrezávali starí Slovania. Nadväzovali na dávnovekú mytologickú predstavu Keltov, ktorí verili, že v posledný októbrový deň sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Ochranou proti týmto duchom bolo svetlo, najskôr v podobe ohnivých uhlíkov, neskôr sa presunulo do tekvíc.
Svojrázne na Halloween žartujú v USA. Niektorí detskí zubári a čeľustní ortopédi sa združili do iniciatívy a vykoledované halloweenské sladkosti od detí vykupujú: za polkilové vrecko platia dolár, alebo ho vymenia za zubnú kefku, hračku či darčekový kupón. Odkúpené sladkosti potom lekári posielajú do Kalifornie neziskovej organizácii, ktorá ich vkladá do balíčkov určených pre amerických vojakov na bojových misiách v Afganistane a iných krajinách. Program výkupu prebytočných sladkostí z halloweenskeho koledovania spustil v roku 2007 nemenovaný zubár z amerického štátu Wisconsin.
