MOSKVA/BRATISLAVA - Rómska otázka je stále naliehavejšia a západná Európa nevie, čo si počať s Rómami, ktorí sa do viacerých prosperujúcich krajín prisťahovali legálne z Rumunska a Bulharska. Tí už spôsobili problémy v toľkých oblastiach, že aj inak tolerantná EÚ vraj uvažuje o ich deportácii. Podľa servera Ruskej Pravdy sa všetky rómske tábory z EÚ môžu už onedlho presunúť na Ukrajinu. Ako reálna je však táto informácia, nie je jasné.
Rómska otázka bola pre Európu vždy zložitá. Obzvlášť sa však vyhrotila po pripojení Rumunska a Bulharska k EÚ v januári 2007. Túto udalosť vtedy nazvali „konečným pádom Berlínskej steny“. Lenže pravdepodobne ani v Nemecku a ani vo Francúzsku sa takémuto pádu netešia. Rómovia, prevažne z Rumunska a Kosova sa doteraz neintegrovali do európskeho spoločenstva, uvádza Hlas Ruska.
Od mája roku 2012 Francúzi deportovali 15-20 tisíc Rómov, ale tamojšie orgány majú obmedzené možnosti, pretože majú všetky práva občanov Európskej únie. Keď polícia rozobrala nelegálne rómske tábory alebo presunula ich stany inam, dostalo sa francúzskym politikom tvrdej kritiky od medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International. Okrem toho ako ukázala prax, opatrenia vlád sú neúčinné a Rómovia z Bulharska a Rumunska stále opúšťajú svoje domovy a hľadajú lepší život vo vyspelých krajinách EÚ.
V uplynulých dvoch rokoch program financovaný EÚ pre sociálne začleňovanie Rómov nepriniesol žiadne výrazné výsledky. Problém je takmer rovnaký v celej Európe. "Najmenej desať percent rómskych detí vo veku 7-15 nechodí do školy. Mnohí Rómovia sú nezamestnaní. Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Česko jednoducho nevedia, čo robiť s prílivom Rómov. Väčšina z nich sa nechce učiť, nepracujú a často páchajú zločiny (krádeže, lúpeže) a vyvolávajú konflikty s miestnymi obyvateľmi a políciou. Žijú v táboroch, kúpu sa vo fontánach a vodu z nich používajú aj na varenie. Európania nechápu tento spôsob života a mnohí sú negatívne naladení voči Rómom," tvrdí Ruská Pravda.
Avšak v situácii, kedy si ostatné krajiny lámu hlavu nad riešením rómskej otázky, vynorila sa údajne jedna, ktorá je ochotná stať sa útočiskom všetkých znevýhodnených Rómov. Prekvapivo je ňou Ukrajina, ktorej orgány sa v procese európskej integrácie rozhodli privítať toto etnikum s otvorenou náručou. Príslušný dekrét o tom už údajne podpísal aj prezident Viktor Janukovyč v apríli a v súčasnosti sa končí polročné obdobie, ktoré bolo určené hlavou štátu na vypracovanie zvláštnej koncepcie presťahovania Rómov a ich sociálnej adaptácie na Ukrajine.
Podrobnosti presťahovania Rómov podľa Hlasu Ruska pravdepodobne strany prerokujú v novembri, na summite východného partnerstva vo Viľňuse. Práve na tomto stretnutí môže byť podpísaná dohoda o asociácii Ukrajiny s EÚ. Tej vraj ide o zachránenie "jedinečnej identity a kultúry". Ruská Pravda však upozorňuje, že ak aj inak tolerantná a korektná Európa, ktorá nemá nič proti Afričanom a Arabom, uvažuje nad deportáciou Rómov, určite nie je dôvodom ich kultúra, ale skôr vysoký sklon k zločinu.
Svoje o tom vraj vedia aj občania Jekaterinburgu, v ktorom sa Rómovia ukázali ako skvelí pašeráci drog, takže existujú významné pochybnosti, že ľudia na Ukrajine budú potešení inváziou desiatok a dokonca stoviek tisícov "unikátnych Rómov.". Touto akciou si chcú vraj iba ukrajinskí úradníci urobiť očko v EÚ a Rusi sa už teraz obávajú, čo z toho všetkého vzíde. Podľa Ruskej Pravdy sa totiž Rómovia vyhnaní z Európy neusadia v Haliči alebo v blízkosti Kyjeva, ale skôr v rusky hovoriacom Charkove, Dnepropetrovsku, Odese a Donecku, aby tu opäť "otravovali tých prekliatych Rusov".
Hlas Ruska navyše tvrdí, že Európania sú pripravení vydať z rozpočtu miliardy eur na presťahovanie Rómov. Podobný program už vraj úspešne realizujú v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a Dánsku.
