DHÁKA - Malý zázrak v obrovskej tragédii. Taký je osud bangladéšskej krajčírky, ktorú po sedemnástich dňoch vytiahli živú spod trosiek textilnej továrne. Rešma Akhter videla, ako ľudia okolo nej postupne umierajú, volala o pomoc a bála sa, že pod troskami zomrie aj ona.
Záchranári v Bangladéši našli posledných živých ľudí šesť dní po páde budovy. Odvtedy už len prehrabávali trosky a počítali mŕtvych. Dopočítali sa k hrozivému číslu 1045. Celý čas pritom netušili, že pod haldou betónu čaká na pomoc osemnásťročná krajčírka Rešma. "Stále som okolo seba bila palicami a tyčami, aby ma niekto počul. Nikto o mne nevedel, bolo to strašné," cituje Rešmu český server Novinky.cz s odvolaním sa na britské noviny Telegraph.
Rešma už pred tragédiou nemala ľahký osud. Prácu v továrni prijala niekoľko týždňov pred jej zrútením. Peniaze potrebovala nutne, pretože manžel od nej odišiel. Keď sa budova zrútila, Rešma zostala spolu s troma kolegyňami uväznená v betónovej dutine. Tie však pri nekonečnom čakaní na pomoc postupne zomierali a svoje posledné dni v betónovej diere mladá krajčírka prežila v spoločnosti mŕtvol.
Keď ju záchranári spod trosiek vytiahli, bola pri vedomí a vypýtala si vodu a jedlo.
Dlhých sedemnásť dní Rešma prežila vďaka fľašiam s vodou a kusom jedla, ktoré našla v sutinách. Okrem textilných firiem totiž v budove sídlili aj reštaurácie. Keď Rešminej matke telefonicky oznámili, že jej dcéru našli živú, matka takmer skolabovala a sama skončila v nemocnici. Matka už totiž bola zmierená s tým, že jej dcéra pri páde budovy zahynula.
