KODAŇ/OSLO - Viac než dve desaťročia po požiari na trajekte Scandinavian Star v Severnom mori, pri ktorom zahynulo 159 ľudí, teraz experti prišli s neslýchaným obvinením: požiar vraj založili členovia posádky kvôli poisťovaciemu podvodu. Je to zlá švédska detektívka, alebo skutočne "najhoršia hromadná vražda v Severnej Európe po druhej svetovej vojne"? kladie si otázku nemecká agentúra DPA.
Ak sa závery expertnej skupiny vyšetrujúcej ničivý požiar na trajekte Scandinavian Star v roku 1990 zakladajú na pravde, založili členovia posádky trajektu s 500 cestujúcimi vtedy na otvorenom mori niekoľko požiarov. Motívom bol poisťovací podvod ich zamestnávateľa, súdi 23 rokov po katastrofe grémium 12 expertov.
V prielive Skagerrak pri južnom pobreží Nórska zomrelo v noci na 7. apríla 1990 celkom 159 cestujúcich. Takmer všetkých prekvapil oheň v spánku, udusili sa vo svojich kabínach. Až do potopenia trajektu Estonia o štyri a pol roka neskôr, ktoré si vyžiadalo 857 mŕtvych, žiadne lodné nešťastie od roku 1945 Severoeurópanov toľko nešokovalo.
Nové závery z vyšetrovania, ktoré cez víkend predložila skupina expertov v nórskom Bergene, vyvolali na severe Európy okamžité nové šokové vlny, pretože vyznievajú tak neuveriteľne: členovia zmiešanej škandinávskej, filipínskej a portugalskej posádky údajne založili požiare na príkaz svojich šéfov, aby americkí majitelia lode sídliaci v ďalekom Miami mohli zhrabnúť poistné za svoje zle vybavené a nadpoistené plavidlo.
"Človek nezapáli loď len tak pre nič za nič," povedal nórsky inšpektor lodnej dopravy Gisle Weddegjerde, keď závery novej správy predstavoval. Poukázal v tejto súvislosti na výplatu 24 miliónov dolárov neprehľadne organizovanej skupine vlastníkov SeaEscape aj na výpovede očitých svedkov, podľa ktorých strojmajster zo Scandinavian Star po požiari dostal do ruky "obálku s 800 000 nórskymi korunami" (dnes by to bolo dobrých 100 000 eur).
Za čo? Podľa expertov, opierajúcich sa o početné výpovede preživších, členovia posádky trajektu poriadne "zapracovali" na tom, aby sa požiar na lodi mohol rozšíriť - namiesto toho, aby sa snažili plamene uhasiť. Rozbíjali veľké okná stoličkami, povedal napríklad denníku Politiken Nór Martin Grande, ktorý katastrofu na trajekte prežil. "A každý predsa vie, že sa tak prakticky len prilieva olej do ohňa."
Iní svedkovia vypovedali, že členovia posádky naťahali do chodieb matrace a ďalší ľahko horľavý materiál, vďaka čomu požiar dostal dodatočnú "potravu". Podľa expertov plány podpaľačov celkom nevyšli: tí vraj mali v úmysle najprv malým ohňom vyvolať evakuáciu všetkých cestujúcich a potom ďalším, väčším požiarom zinscenovať poistnú udalosť a docieliť vyplatenie poistného. Prvý oheň sa vraj ale dostatočne nerozhorel, zatiaľ čo ten druhý sa čoskoro vymkol kontrole.
Švédsky expert na požiare a šéf vyšetrovacej skupiny Hakone Winterseth otvorene označil katastrofu trajektu Scandinavian Star za "najväčšiu hromadnú vraždu v Severnej Európe od druhej svetovej vojny".
Úrady doteraz označovali za jediného strojcu požiaru na trajekte vodiča kamiónu z Dánska, už predtým trestaného za podpaľačstvo, ktorý sám prišiel o život vo svojej kabíne. To je nemožné, súdi experti, pretože údajný podpaľač bol podľa nich už dávno mŕtvy, keď sa rozhorelo posledné z najmenej štyroch ohnísk požiaru. Nesporné zostáva, že vysoký počet mŕtvych bol zapríčinený aj nedostatočnými bezpečnostnými opatreniami, totálnym jazykovým zmätkom i neproškolením posádky. Dánsky lodiar, jeho výkonný riaditeľ a kapitán trajektu za to boli potrestaní každý šiestimi mesiacmi väzenia.
K požiadavke expertnej skupiny volajúcej po novom oficiálnom vyšetrovaní katastrofy trajektu sa okamžite pripojili aj účastníci predchádzajúcich oficiálnych vyšetrovaní. Zazneli však aj skeptické hlasy. Dánska stanica DR napríklad citovala Ingvara Brynforsa, ktorý bol v čase nešťastia šéfom hasičov na trajekte Scandinavian Star a teraz sa podieľal aj na práci expertnej skupiny. Brynfors v Bergene vyhlásil: "Polícia ma nikdy nevypočula, hoci som na tej lodi bol veliteľom hasičov."
Na námietku jedného z novinárov, že policajné protokoly obsahujú záznamy o štyroch stretnutiach policajtov s ním, vrátane písomnej korešpondencie, Brynfort usúdil: "Možno to tak bolo, ja si ale nemôžem spomenúť."
Nielen ostrieľaných čitateľov detektívok potom zrejme zarazilo Weddegjerdovo vyhlásenie: "Vykonala to väčšia skupina ľudí". A tí všetci celých 23 rokov dokázali mlčať?
