ŠTOKHOLM – Wenche Behring Breivik (†66), matka nórskeho masového vraha Andersa, je mŕtva. V piatok podľahla vážnej chorobe v nemocnici v Osle, kde s ňou bojovala už dlhé roky. Potvrdila to aj rodinná právnička Ragnhild Torgersenová, ktorej Wenche pred smrťou prezradila svoje posledné želanie.
Wenche prehrala svoj boj v piatok okolo 20:00 v zdravotníckom zariadení v Oslo. Posledné chvíle s ňou trávila jej najbližšia rodina, okrem syna Andersa, ktorý si v nórskej väznici Ila odpykáva výnimočný trest za vyvraždenie 77 ľudí. Smrť Wenche pre nórsky denník Verdens potvrdila právnička Ragnhild Torgersenová, ktorá s ňou komunikovala až do poslednej chvíle.
Na smrteľnej posteli jej prezradila svoje posledné želanie. „Veľmi túžila po tom, aby médiá nechali jej rodinu na pokoji. To bolo posledné, čo mi chcela povedať,“ povedala Torgensenová. Či Wenchce pred smrťou zanechala nejaký odkaz aj pre syna, prezradiť nechcela. „To je len medzi nimi dvoma,“ dodala.
Breivikovi oznámil smutnú správu jeho advokát Geir Lippestad, ktorý sa o smrti Wenche dozvedel v sobotu ráno. „Bolo to smutné. Vedeli sme, že bola chorá už dlhšiu dobu,“ povedal Lippestad. Podľa VG navštevovala Wenche Behringová svojho syna vo väzení raz týždenne. Okrem toho boli obaja v telefonickom a listovom kontakte.
Pustia Breivika z väznice na pohreb?
Ako dodal Breivikov advokát, Anders sa chce zúčastniť na pohrebe matky. Avšak o tom, či dostane povolenie opustiť svoju celu, rozhodne až väzenská správa. „Za normálnych okolností odsúdení môžu byť prepustení na pohreb, pokiaľ hovoríme o blízkej rodine,“ povedal Knut Bjarkeid, riaditeľ väznice Ila. Breivikov prípad je však výnimočný.
Právnička odmietla komentovať ďalšie podrobnosti. „Nepoviem nič viac, ako to, že sa modlíme, aby bolo vypočuté jej posledné želanie a média nechali rodinu Breivikovcov na pokoji,“ uzavrel. Wenchce mala minulú jar v jednom z pojednávaní predstúpiť ako svedok, kvôli zdravotným problémom sa však nemohla zúčastniť.
V Nórsku vyšla vlani kniha, v ktorej autor Aage Borchgrevink tvrdí, že Wenche Behringová svojho syna považovala za agresívneho, keď bol ešte chlapec. Násilnícke správanie vraj bolo zrejmé už od jeho štyroch rokov. Sama podľa susedov a svedkov používala "pestrý" slovník az bytu boli počuť často hádky. Rodinu v 80. rokoch vyšetrovali psychológovia, ale matka nedala súhlas na zverejnenie ich správ.
Maximálny trest 21 rokov
Rodák z Osla 22. júla 2011 najprv odpálil bombu v centre nórskej metropoly, pričom usmrtil osem ľudí. Následne sa presunul k jazeru Tyrifjorden, kde na ostrove Utöya spustil paľbu na účastníkov letného tábora Robotníckej strany a zabil 69 z nich. Nad svojimi činmi neprejavil ľútosť a označil ich za "nevyhnutné". Bol odsúdený na maximálny trest 21 rokov väzenia, ktorý mu však môžu opakovane predlžovať o päť rokov, kým bude považovaný za nebezpečného pre spoločnosť. Odsúdený tak môže zostať v cele až do konca života. Na záver procesu senát piatich sudcov okresného súdu Oslo jednomyseľne rozhodol, že Breivik je príčetný a trestne stíhateľný za svoje činy a uznal ho vinným z terorizmu a úkladných vrážd.
