VATIKÁN - Nový pápež František vyslal hneď na začiatku svojho pontifikátu pozitívny signál smerom k rímskej židovskej komunite. Informovala o tom agentúra AP.
Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní "prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi", ku ktorému došlo od Druhého vatikánskeho koncilu (1962-65).
Židovskí lídri uvítali zvolenie prvého argentínskeho pontifika, ktorého považovali za svojho spojenca ešte v časoch, keď bol arcibiskupom v Buenos Aires. Podľa izraelského prezidenta Šimona Peresa bude František "vítaným hosťom vo Svätej zemi". Šéf Svetového židovského kongresu Ronald Lauder zase Františka pochválil za to, že "bol vždy pripravený načúvať našim obavám".
"Voľbou takéhoto skúseného muža, ktorý je známy svojou otvorenosťou iným názorom, vyslali kardináli významný signál celému svetu," povedal Lauder.
Pápež František, ešte ako biskup Jorge Bergoglio, si vyslúžil uznanie za pomoc židovskej obci žijúcej v Buenos Aires po bombovom útoku na židovské centrum v roku 1994, ktorý si vyžiadal 85 obetí na životoch. Všeobecne sa predpokladalo, že za útokom stál Irán, ten však obvinenia poprel. Argentína potom zostavila zmiešanú argentínsko-iránsku komisiu, ktorá prípad dodnes prešetruje.
"Veríme, že jeho slovo a príklad prispejú k dosiahnutiu harmonického bratstva a mieru medzi všetkými ľuďmi," vyhlásilo Talianske rabínske zhromaždenie.
Františkov predchodca Benedikt XVI. po zvolení v roku 2005 ako svoj prvý krok tiež poslal ústretový list rímskym židom. Neskôr sa stal druhým pápežom v histórii (po Jánovi Pavlovi II.), ktorý vkročil do synagógy. Židov si však pohneval sňatím exkomunikácie zo štyroch biskupov tradicionalistického Kňazského bratstva sv. Pia X. Ako sa totiž neskôr ukázalo, jeden z nich - anglický biskup Richard Williamson - v minulosti vyslovil pochybnosti o oficiálnom počte obetí holokaustu.
Lauder vo svojom vyhlásení vyzval pápeža Františka, aby zakročil proti duchovným, ktorí by popierali holokaust alebo umenšovali jeho rozsah. Zároveň vyjadril nádej, že František posilní vzťahy Vatikánu s Izraelom.
Európski moslimovia: Meno nového pápeža dáva nádej na dialóg
Moslimovia v Európe vidia nádej na zlepšenie vzťahov s rímskym katolicizmom po tom, čo si nový pápež dal meno František a pripomenul tak svätca z 13. storočia, známeho úsilím začať kresťanský dialóg s islamom. Uviedla to v správe tlačová agentúra Reuters.
Kardinál Jorge Bergoglio si vybral meno po stredajšom zvolení za pápeža na počesť svätého Františka z Assisi, ktorý je uctievaný za to, že žil v radikálnej chudobe a skromnosti. Svätý František sa v roku 1219 stretol so sultánom Egypta na mierovej misii počas Piatej križiackej výpravy.
Svätý František prekročil nepriateľské línie neozbrojený a stretol sa so sultánom Malikom al-Kámilom. Diskutoval s ním o vojne, mieri a viere. S moslimským vládcom strávil niekoľko dní a bez úspechu sa ho snažil obrátiť na kresťanstvo, potom ho v poriadku vrátili na stranu križiakov.
Moslimskí lídri v Taliansku, Francúzsku a Nemecku sú optimisticky naladení. "My, moslimovia Západu, vnímame meno nového pápeža ako obzvlášť nádejné znamenie, pretože poukazuje na veľký príklad svätosti a otvorenosti voči Východu a islamu, ktorým bol svätý František z Assisi," uviedlo vo vyhlásení Islamské náboženské spoločenstvo (COREIS).
Vzťahy Vatikánu s moslimským svetom sa zhoršili v roku 2006, keď vtedajší pápež Benedikt XVI. citoval vyjadrenie byzantského cisára zo 14. storočia, že islam je násilné a iracionálne náboženstvo. To vyvolalo násilné protesty v moslimskom svete. Benedikt sa ospravedlnil, ale mnoho moslimov už bolo v strehu voči pápežovi, rodákovi z Nemecka. Tento podtón bolo cítiť aj v blahoželaní Organizácie islamskej konferencie, ktoré poslal novému pápežovi jej predseda Ekmeleddin Ihsanoglu. V liste Františkovi vyjadril nádej, že počas jeho pontifikátu sa "obnoví srdečnosť a úprimné priateľstvo medzi islamom a kresťanstvom". Ihsanoglu v liste zopakoval výzvu na dosiahnutie historického zmierenia medzi islamom a kresťanstvom.
Moslimskí vzdelanci z iniciatívy Spoločné slovo (Common Word), ktorí sa v minulosti stretli s Benediktom a snažili sa o väčšie porozumenie, uviedli, že jeho výroky boli urážlivé, ale neskôr ocenili jeho ochotu viesť dialóg. Moslimskí lídri v pápežovej rodnej Argentíne uviedli, že kým bol arcibiskupom v Buenos Aires, niekoľkokrát ich navštívil a pestoval srdečné vzťahy s 800.000 moslimami žijúcimi v tejto latinskoamerickej krajine. Tí majú väčšinou sýrsky a libanonský pôvod.
Paul Moses, autor knihy The Saint and The Sultan (Svätec a sultán) o stretnutí oboch mužov v 13. storočí, uviedol, že al-Kámil prijal Františka preto, lebo vo vojnovom čase k nemu prichádzal v pokoji. Jeho snaha obrátiť sultána "nebola tým správnym základom pre medzináboženský dialóg v dnešnom chápaní", ale bol to vtedy jediný spôsob, ako sa stretnúť, dodal Moses.
"Sultán, ktorý bol známy citlivým prístupom voči kresťanskej menšine v Egypte, povolil Františkovi niekoľko dní kázať, potom ho v sprievode vojakov poslal späť do tábora nepriateľov," povedal Moses, profesor žurnalistiky na Brooklyn College v New Yorku pre Reuters. Sultán nikdy nekonvertoval.
