LONDÝN - Na novom pápežovi Františkovi leží tieň pochybností z doby, kedy bol hlavou jezuitského rádu a kedy cirkev podporovala vojenskú diktatúru v Argentíne. Jorge Bergoglio viedol jezuitský poriadok v čase, keď cirkev podporovala vojenskú vládu a vyzývala k vlastenectvu, pripomenul dnes britský denník The Guardian.
Napriek radostným oslavám pri Mestskej katedrále v Buenos Aires obostierajú správu o prvom pápežovi v Latinskej Amerike pretrvávajúce pochybnosti o úlohe cirkvi - a jej novej hlave - počas brutálnej argentínskej vojenskej diktatúry.
Rímskokatolícka cirkev a terajší pápež František boli obvinení zo spoluviny minimálne za mlčanie počas "špinavej vojny" vrážd a únosov. Tých sa dopustila junta, ktorá vládla v Argentíne v rokoch 1976 až 1983.
Predkladané dôkazy sú však útržkovité a spochybňované. Mnoho dokumentov bolo zničených a mnohí z tých, ktorí boli obeťami alebo páchateľmi, v nasledujúcich rokoch zomreli. Morálny argument je podľa The Guardian jasný, ale životná skutočnosť z tej doby dostala mnoho ľudí do takzvanej "šedej zóny".
Vtedy bolo nebezpečné hovoriť, pretože dotyčný riskoval, že bude označený za podvratný živel. Ale mnohí, vrátane kňazov a biskupov, prehovorili a následne zmizli. Tí, ktorí zostali ticho, museli potom žiť so svojím svedomím a niekedy s rizikom súdneho postihu.
Správanie tamojšej rímskokatolíckej cirkvi počas tohto obdobia temna v argentínskej histórii bolo tak málo sväté, že sa v roku 2000 rozhodla sama verejne ospravedlniť za neschopnosť zaujať odmietavý postoj k vojenskej vláde. "Chceme sa spovedať pred Bohom zo všetkého, čo sme urobili zle," oznámila vtedy argentínska biskupská konferencia.
Vo februári argentínsky súd konštatoval pri rozsudku doživotného trestu väzenia nad troma bývalými vojakmi za zabitie dvoch kňazoch, že cirkevný aparát zatváral nad vraždou oči.
Členom tejto hierarchie bol aj terajší pápež František, ktorý viedol jezuitský rád v rokoch 1973 až 1979. Teda v období, kedy širšia cirkev podporovala vojenskú vládu a vyzývala veriacich k vlastenectvu, teda k vernosti režimu.
Bergoglio odmietol dvakrát svedčiť na súde o svojom pôsobení v čele rádu. Keď sa nakoniec v roku 2010 pred sudcom objavil, právnici ho obvinili, že odpovedá veľmi vyhýbavo.
Bergogliovi sa kladie za vinu rola, ktorú zohral pri únose dvoch jezuitských kňazov Orlanda Yoriho a Francisca Jalicseho námornými dôstojníkmi v máji 1976. Duchovní boli zadržiavaní v neľudských podmienkach za trest za misijnú prácu, ktorú viedli v tamojších slumoch, čo bola vtedy riskantná činnosť.
Novinár Horacio Verbitsky, autor knihy o Cirkvi s názvom El Silencio (Ticho), Berdoglia obvinil z toho, že zbavil kňazov ochrany svojho rádu. Tým dal vraj armáde zelenú, aby ich uniesla. Tieto tvrdenia sú založené na rozhovoroch s Jalicsom, ktorý sa neskôr presťahoval do nemeckého kláštora.
Bergoglio označil obvinenia za ohováranie a vyhlásil, že naopak zo zákulisia zachránil životy oboch kňazoch a ďalších, ktorých tajne ukryl pred "eskadrami smrti". V jednom prípade vraj dokonca dal svoje doklady jednému disidentovi, ktorý sa mu podobal, aby mohol utiecť z krajiny. Pre niektorých ľudí to z neho robí hrdinu, iní majú pochybnosti.
"Bergoglio je muž moci a vie, ako sa usadiť medzi mocnými ľuďmi. Stále mám veľa pochybností o jeho úlohe, pokiaľ ide o jezuitov, ktorí zmizli za diktatúry," povedal Eduardo de la Serna zo skupiny ľavicovo orientovaných kňazov, ktorí sa venujú pomoci chudobným .
Mnohí činitelia v cirkvi chcú na obdobie temna zabudnúť. Hovoria, že nový pápež pomohol zahojiť rany po špinavej vojne a obnoviť dôveryhodnosť rímskokatolíckeho aparátu.
"Ako arcibiskup čelil obrovskéj úlohe a bol dokonca obvinený zo spolupráce v špinavej vojne, čo tvrdo popieral. A nakoniec bol očistený. Ak sa mu podarí obnoviť dôveryhodnosť cirkvi (v Argentíne), môže zvládnuť škandály, ktoré postihli cirkev po celom svete, pretože vie, ako jednať s ľuďmi," povedal teológ Ramón Luzárraga.
Je ale nepravdepodobné, že by sa táto téma v dohľadnej dobe mala rozplynúť, a to najmä pri procesoch významných osobností, ktoré stále prebiehajú. Tento týždeň súd v Buenos Aires uložil doživotný trest väzenia "poslednému diktátorovi" Reynaldovi Bignonemovi za zmiznutie 23 ľudí, vrátane dvoch tehotných žien. Stalo sa to v 80. rokoch, kedy bol pri moci.
