BRUSEL - Novelou maďarskej ústavy, ktorú v pondelok schválil parlament v Budapešti, sa chcú zaoberať aj členovia zákonodarného zboru Európskej únie. Šéf frakcie liberálov v europarlamente Guy Verhofstadt v utorok vyhlásil, že Brusel musí novelu prešetriť a zistiť, či je v súlade s európskymi normami.
"Nastal čas, aby sme konečne uvideli, čo je Orbánov režim zač - presadzuje vôľu väčšiny pred menšinou a robí tak v rozpore s hodnotami Európskej únie," cituje Verhofstadta maďarský spravodajský portál Politics.hu. Narážal pritom na fakt, že novelu schválili členovia vládnej koalície premiéra Viktora Orbána, keďže opozícia hlasovanie bojkotovala.
Zmeny v maďarskej legislatíve odsúdil aj predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, člen socialistickej frakcie. "Je mi ľúto, čo dnes (v pondelok) prijal maďarský parlament," vyhlásil. "Naliehal som na premiéra Viktora Orbána, aby ešte pred hlasovaním požiadal o názor Benátsku komisiu Rady Európy. Som sklamaný z toho, že sa tak nestalo," uviedol. Benátska komisia je poradným orgánom Rady Európy, ktorá je zložená z expertov na ústavné právo. Vytvorili ju po páde komunizmu v Európe v roku 1990 s cieľom pomôcť vtedajším transformujúcim sa krajinám zaviesť demokratickú ústavnú legislatívu.
Za kontroverznú novelu maďarskej ústavy v pondelok hlasovalo 265 poslancov, proti bolo len 11 zákonodarcov, keďže opozícia pred hlasovaním opustila rokovaciu sálu. Európska komisia iba niekoľko hodín predtým Maďarsko vyzvala, aby dodržiavalo demokratické zásady. Hovorkyňa výkonného orgánu EÚ Pia Ahrenkildeová v pondelok pripomenula, že Brusel je pripravený použiť "všetky nástroje" na to, aby členské štáty dodržiavali dohodnuté normy. Premiér Orbán však šéfa EK Josého Manuela Barrosa ubezpečil, že novela ústavy bude v súlade s legislatívou EÚ.
Zmeny sa dotýkajú napríklad právomocí ústavného súdu, ktorý už nebude môcť rušiť platnosť jednotlivých zákonov v prípade, že ich v parlamente podporia dve tretiny poslancov. Je to už o štvrtá novela maďarskej ústavy, ktorá sa v krajine nazýva Základný zákon. Ústava pritom platí len od 1. januára 2012 a nahradila tú predošlú, ktorá pochádzala ešte z obdobia socializmu.
Okrem ústavného súdu sa zmeny dotknú aj právomocí prezidenta, ktorý nebude disponovať právom veta. Výnimkou budú len prípady týkajúce sa procedurálnych nezrovnalostí. Politická reklama sa tiež bude môcť oficiálne vysielať len v štátnych médiách a študenti poberajúci štátne príspevky budú musieť po skončení školy zostať v Maďarsku.
