PRAHA/BRATISLAVA - Českému ministrovi zahraničných vecí Karlovi Schwarzenbergovi je ľúto, že pre dnešné české deti už nie je slovenčina natoľko zrozumiteľná, ako tomu bolo v minulosti. Podľa neho by na tom mali obe krajiny intenzívne pracovať.
"Nezabudnite tu v Prahe na slovenčinu, je to náš najbližší jazyk," vyzval v českej metropole počas dnešnej konferencii na tému "Dvadsať rokov samostatnej českej a slovenskej diplomacie".
Ako povedal, mnohí pred 20 rokmi závideli pokojné rozdelenie Československa, ktoré sa zaobišlo bez preliatia jedinej kvapky krvi a krčmovej bitky.
"Som rád, že sa našim krajinám napriek rôznym problémom vo vnútornej politike a niekedy zvláštnym politikom, ktorých sme mali, podarilo uchovať demokraciu a rozvinúť demokratickú občiansku spoločnosť," konštatoval s tým, že oba národy demokraciu zažili už počas prvej republiky, čo v nich zanechalo hlboké korene. "V tom sme mali na rozdiel od iných štátov ohromnú výhodu," dodal.
Podľa Schwarzenberga majú Česko a Slovensko dodnes pozoruhodne dobré vzťahy, bez predsudkov, takže spoločné dohody prichádzajú pomerne ľahko a rýchlo. Zároveň vyzdvihol spoluprácu najmä v ekonomickej a energetickej oblasti, pričom pripomenul, že Slovensko je pre ČR druhým najväčším obchodným partnerom.
Jeho slovenský kolega Miroslav Lajčák označil obdobie súvisiace s rozdelením spoločného štátu za plné očakávaní, ale tiež neistoty a obáv.
"Spájala nás rovnaká vízia, a tou bola integrácia do euroatlantických štruktúr," podotkol, pričom poukázal na neľahké začiatky slovenskej diplomacie, a to nielen v porovnaní s tradičnými diplomaciami, ale aj s tou českou.
"Začínali sme v bode mínus dva, lebo sme museli bojovať s predsudkami, že sme to boli my, ktorí sme rozbili československú federáciu a že utláčame Maďarov," konštatoval s tým, že SR budovala svoje ministerstvo zahraničných vecí "na zelenej lúke".
Rovnako poukázal na krivolakú cestu počas prvých rokov slovenskej samostatnosti. V tejto súvislosti spomenul nezištnú pomoc, ktorú SR dostala z Prahy pri dobiehaní integračných procesov. Dodal, že všetky tieto problémy pomohli k tomu, aby Slovensko po prepracovaní sa do EÚ a NATO nepribrzdilo, ale dostalo sa do jadra únie, kde je odhodlané zostať.
Bývalý šéf slovenskej diplomacie v rokoch 2006-09 Ján Kubiš súhlasil so Schwarzenbergom v tom, že oba národy žijú pod vplyvom spoločného štátu, a pri tom, ako boli nútené zobrať na svoje plecia určitú zodpovednosť, dospeli. Zo zahraničia prichádzali vtedy rôzne signály a diplomati sa pýtali, či rozdelenie Československa nespôsobí rozkolísanie bezpečnostnej situácie v Európe a do akej miery sa môže situácia vyvinúť negatívne.
"Ale boli niektorí, ktorí to brali s určitou radosťou, veď z mapy Európy zmizol silný štát, schopný dosahovať určité výsledky s veľkým potenciálom ďalšieho rozvoja. Namiesto toho vznikali dva menšie štáty, slabšie, ktoré si museli budovať budúcnosť," podčiarkol Kubiš. V závere vyzval na pestovanie vzájomnej spolupatričnosti.
Veľkú úlohu prezidenta Václava Havla v danom období vyzdvihol vtedajší šéf diplomacie ČSFR a neskôr Slovenska Jozef Moravčík.
"Zásadný odporca rozdelenia štátu napokon významne pomohol proces rozdelenia zvládnuť," konštatoval.
Rovnako si zaspomínal na počiatočné veľké rozpaky a otázky, ktoré padali zo strany zahraničných partnerov. Obrat pocítil až po stretnutí Havla s prezidentom Georgeom Bushom starším na konferencii v Helsinkách v roku 1992.
"Havel položil svoju autoritu na rokovací stôl a presvedčil prezidenta Spojených štátov amerických, že rozdelenie nášho štátu treba akceptovať a že nenaruší bezpečnosť v strednej Európe. Tomu sa zvykne hovoriť 'paradox dejín'. Po tlačovom vyhlásení americkej strany z tohto stretnutia bolo v rokovaniach so zahraničím menej rozpakov, menej otázok a viac konštruktívneho textu," podotkol Moravčík.
