VATIKÁN - Nielen zdravotné problémy, ale aj nie celkom úspešná snaha napraviť povesť Vatikánu ako štátu s nepriehľadným finančným systémom prispela podľa expertov k rozhodnutiu pápeža Benedikta XVI. odstúpiť k 28. februáru z funkcie. Píše o tom spravodajský server CNN.
Spory okolo transparentnosti vatikánskych financií viedli taliansku centrálnu banku Bank of Italy k zákazu používania bankových kariet pre platby na vatikánskom území od 1. januára tohto roku. Turisti v miestnych múzeách a obchodoch boli nútení za suveníry a vstupenky, napríklad do Sixtínskej kaplnky, platiť v hotovosti.
Zákaz bol zhodou okolností zrušený 12. februára, deň po tom, čo pápež oznámil svoju plánovanú rezignáciu. Obnovenie služby zaručila dohoda so švajčiarskou firmou Aduno Sa, uviedol hovorca Vatikánu Federico Lombardi.
Zo zrušenia zákazu sa radujú predovšetkým vatikánske múzeá, ktoré v roku 2011 navštívilo vyše päť miliónov návštevníkov, ktorí tu minuli 91,3 milióna eur. Aj zamestnanci v supermarketoch, lekárňach či na poštách vo Vatikáne sa v posledných týždňoch sťažovali, že všetky transakcie musia vybavovať v hotovosti. Fungovali len bankomaty spravované vatikánskou bankou.
Bank of Italy zablokovala začiatkom tohto roka všetky platby bankovými kartami v rámci snahy talianskych finančných úradov obmedziť pranie špinavých peňazí vo Vatikáne. Predpokladá sa tiež, že talianske bankové úrady urobili tento krok, pretože Vatikán nie je súčasťou Európskej únie a nespĺňa bežné únijné bankové normy.
Vrátiť Vatikán medzi krajiny s dôveryhodnými financiami stanovil pápež za jednu zo svojich priorít. Podľa odborníkov dosiahol v tomto smere značný pokrok, svoj cieľ dostať Vatikán na bielu listinu nezávadných štátov sa mu ale nepodarilo.
V roku 2010 zriadil Vatikán interný finančný dohľad, a navrhol nový zákon, ktorý by mal zabezpečiť, že všetky vatikánske inštitúcie budú spĺňať medzinárodné normy a nedovolia pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu.
V správe z roku 2012 ale špecializovaný orgán Rady Európy (RE) uviedol, že Vatikán tieto normy stále nespĺňa. Štát bol negatívne ohodnotený v siedmich zo 16 oblastí. Vatikán má hlavne málo účinný finančný dohľad a jeho banka nie je schopná poriadne sledovať podozrivé finančné transakcie, uviedla správa agentúry MONEYVAL.
Agentúra MONEYVAL žiadala predovšetkým nezávislú správu vatikánskej banky, ktorá je už dlho predmetom dohadov a škandálov. Tie siahajú najmenej 30 rokov do histórie, k smrti Roberta Calviho, šéfa talianskej zbankrotovanej banky Banco Ambrosiano známeho blízkymi vzťahmi s Vatikánom.
Calvi bol nájdený obesený pod londýnskym mostom Blackfriars. Hoci sa pôvodne jeho smrť vykladala ako samovražda, experti po exhumácii tela v roku 2002 určili ako príčinu smrti vraždu. Do škandálu mal byť údajne popri talianskej mafii zapletený aj Vatikán.
Vatikánska banka slúži ako finančný ústav pre približne 500 obyvateľov najmenšieho štátu sveta, ale aj pre tisícky katolíckych charitatívnych organizácií, náboženských rádov a diecéz po celom svete a registruje 33.400 účtov.
Agentúra MONEYVAL uviedla, že vzhľadom na globálny dosah banky, veľký objem transakcií a nedostatok informácií o niektorých neziskových organizáciách by sa mohla stať prostriedkom na pranie špinavých peňazí.
V máji minulého roka z vedenia banky, ktorá je oficiálne známa ako Ústav pre veci viery (IOR), odstúpil jej šéf Gotti Tedeschi. Okolnosti odchodu tohto muža, ktorého pápež menoval do čela banky s cieľom vniesť do jej operácií väčšiu transparentnosť, ešte neboli vyjasnené. Podľa talianskej tlače za ním stoja intrigy a mocenský boj. Hovorca Vatikánu Federico Lombardi v stredu sľúbil, že banka bude mať nového šéfa v priebehu niekoľkých dní.
