Atény - Béla Bartók bol Slovák, Liszt mal slovenských predkov, Brahmsove Maďarské tance sa nesprávne označujú za Maďarské, pretože sú na cigánskych základoch a preto sú bližšie k rómskej kultúre než k maďarskej. To všetko odznelo v Aténach na koncerte usporiadanom k 20. výročiu Slovenska.
"Slovensko - malá krajina s veľkými hudobnými tradíciami“ – tak znie názov koncertu, ktorý usporiadalo veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Aténach. Medzi inými zazneli diela Mozarta, Beethovena, Schuberta a Brahmsa. Pri ohlasovaní jednotlivých diel padli aj podivuhodné vyjadrenia, o ktorých listom Maďarsko informovala veľvyslankyňa Eszter Sándorfi. Písomne sa sťažuje, že sa už stáva zvykom slovenského veľvyslanectva označovať za Slovákov tých uhorských hudobníkov, ktorí sa niekedy vyskytli v Bratislave.
Na januárovom koncerte predstavili Bartóka ako jedného z najväčších slovenských odborníkov na ľudovú hudbu a zberateľov ľudovej hudby. V prípade Liszta už boli tvrdenia opatrnejšie, hovorilo sa o tom, že má pravdepodobne slovenské rodinné väzby. Pred uvedením Brahmsových Maďarských tancov odznelo, že dielo sa nesprávne nazýva, pretože je založené na cigánskych tradíciách a preto má bližšie k rómskej než maďarskej kultúre. Veľvyslankyňa Sándorfi v liste ďalej píše, že „zo správania sa dvadsaťročného Slovenska preráža frustrácia z hľadania vlastnej identity.“ Zdôrazňuje, že by sa dalo očakávať, aby také medzinárodne uznávane maďarské (uhorské) osobnosti, ako sú Béla Bartók alebo Ferenc Liszt neboli „poslovenčovaní“.
„Slová, na ktoré sa pýtali maďarské médiá, nezazneli z úst nášho veľvyslanca - či iného nášho diplomata - ktorého príhovor reprezentoval postoje Slovenska,“ odpísalo naše ministerstvo zahraničia, podľa ktorého si diplomati nikoho neprivlastňovali. Maďarský portál index.hu sa pýtal aj na záznam z podujatia, načo naše ministerstvo odpovedalo, že žiadny záznam, ani zvukový ani video neexistuje.
Veľvyslankyňa Sándorfi sa domnieva, že zo strany Slovenska ide o vedomé predstieranie falošného obrazu. Podľa nej je úplne zbytočné, aby sa spolupráca V4 otrávila dimenziami hudobnej histórie. “V zrkadle dvadsaťročnej existencie krajiny a dosiahnutých výsledkov je to aj záujem Bratislavy, aby prekonala komplex „Alexandra Veľkého”, píše v liste.
Index.hu veľvyslankyňu v tejto veci oslovil telefonicky: „Celkom tomu nerozumiem, ako sa dostali tieto moje pripomienky k spomínanému podujatiu na verejnosť. Ale keď už je to tak, považujem za dôležité povedať, že tieto vyjadrenia nepadli z úst slovenského veľvyslanca, ale sú výrokmi jedného člena súboru, ktorý program konferoval. Inak spolupráca so Slovenskou ambasádou v Aténach je veľmi dobrá, tak bilaterálne, ako aj v rámci Vyšehradskej spolupráce. Ak sa objaví takýto druh problému, alebo prípadne nedorozumenie, vieme si to vyriešiť osobne. Som presvedčená, že v Karpatskej kotline by sme sa mali zamerať na tie veci, ktoré nás spájajú. Spoločná história, kultúra – k čomu patrí aj to, že spoločne nielen zdieľame, ale aj rešpektujeme vzájomné hodnoty, "upresnila pre portál Sándorfi.
