ISTANBUL - V arabských štátoch pri Perzskom zálive sa šíri strach. Napriek veľkorysým peňažným zvýhodneniam totiž medzi tamojšími poddanými silnie odpor voči autorite. A nepatrné reformy ich buričstva moc nezmierni, napísala agentúra DPA.
Arabskí vládcovia v Zálive dlho verili, že sa vietor arabskej jari ich regiónu vyhne oblúkom. Pravdepodobne sa ale prerátali.
Protesty v Ománe v roku 2011 sa síce podarilo ukončiť pomocou štátneho programu zamestnanosti a prestavbou vlády, v Kuvajte ale v minulých týždňoch vychádzali desaťtisíce ľudí do ulíc, aby pod heslom "dôstojnosť národa" protestovali proti novému volebnému zákonu.
V Bahrajne stále ešte nie je u konca konfrontácia medzi táborom lojálnym kráľovi a opozíciou, ktorá začala na jar 2011. V Saudskej Arábii sa vo východnej provincii bohatej na ropu naďalej búria šíiti, hoci kráľ Abdalláh zaviedol podpory v nezamestnanosti a polícia tvrdo zasahuje proti demonštrantom.
V Spojených arabských emirátoch a v Katare bolo nedávno zatknutých niekoľko hlasných kritikov, aby sa tak prípadné protesty zadusili v zárodku. Emirát Katar so svojou spravodajskou televíziou Al-Džazíra, ktorý sa s obľubou prezentuje ako príkladná krajina názorovej slobody, si najnovšie vyslúžil pokarhanie od organizácie na obranu ľudských práv Human Rights Watch kvôli návrhu nového tlačového zákona. Novela totiž zakotvuje tresty pre novinárov, ktorí sa kriticky vyjadria o vládnucej dynastii Sání, a pred súdom môže skončiť aj ten, kto svojimi správami "ohrozuje dobré vzťahy" medzi Katarom a ďalšími arabskými štátmi.
Demonštrácie sú v Katare beztak zakázané. Zákaz demonštrácií síce vydali už aj vládcovia v Kuvajte a Bahrajne, tamojšia opozícia ich ale jednoducho ignoruje.
Oficiálne síce ešte neboli potvrdené povesti, že z Jordánska boli údajne nedávno vyslaní do Kuvajtu vojaci, aby chránili rodinu emira, šejka Sabah Ahmada Džíbira Sabaha - celkovo vzaté ale dávajú arabskej monarchii najavo silnú solidaritu.
Keď vo februári 2011 zaplavila Bahrajn vlna protestov väčšinou vedených šíitskymi opozičnými skupinami, vyslal saudskoarabský kráľ Abdalláh do susednej krajiny svoju národnú gardu na podporu tamojšej kráľovskej rodiny. Po druhom masovom proteste z prvého novembrového víkendu v Kuvajte vyzval Kuvajťanov k pokoju policajný šéf Dubaja, generál Zahí Chalfán Tamím.
Tento názorovo pevný dubajský policajný veliteľ medzitým už označil za najväčšie nebezpečenstvo pre štáty v Perzskom zálive spolu s Iránom aj Moslimské bratstvo. A nie je s týmto názorom sám. Niektoré štáty v Perzskom zálive síce v minulých mesiacoch posielali peniaze do Egypta a Tuniska, kde sa Moslimské bratstvo už podieľa na moci; vo vlastnom dome ale nestoja ani o islamistov, ani o západne orientovaných reformátorov. Keď Európska únia nedávno vyzvala vládu SAE k prepusteniu všetkých politických väzňov, reagovalo vedenie emirátov pobúrene.
Čo vidia vládcovia v Abú Zabí, Rijáde a Kuvajte na ideológii Moslimského bratstva tak nebezpečným, je teória, že sa islamistická vláda dobre znáša s inštitúciami demokratického systému. Iba bahrajnský kráľ Hamad bin Isá Chalífa nevníma sunnitské Moslimské bratstvo ako hrozbu. Väčšina jeho nespokojných poddaných sú totiž šíitskí moslimovia.
Ani katarský emir, šejk Hamad bin Chalífa Sání, nemá zo zbožných bratov strach. Konieckoncov patrí už k najvýznamnejším sponzorom ich hnutia. Ako prvý arabský vládca navštívil v októbri pásmo Gazy, ktoré má pod kontrolou radikálne islamistické hnutie Hamas - odnož Moslimského bratstva. A v Katare usadený egyptský duchovný šejk Júsuf Karadáví, ktorý má na Al-Džazíre vlastnú reláciu, prináša ideológiu islamistov do každej arabskej obývačky.
Ostatní vládcovia v Perzskom zálive síce považujú hru Katarčanov za nebezpečnú, účinnú protistratégiu však proti nej nemajú. Pokus Saudskej Arábie podporiť ešte radikálnejších salafistov síce vyvolal nepokoje v niektorých oblastiach, celkovo ale doteraz nebol korunovaný úspechom.
