MOSKVA - Nielen pikle USA, ale vraj aj Ukrajinci a irackí Kurdi stoja podľa moskovskej tlače za problémami s obrím kontraktom na dodávku ruských zbraní Iraku. Moskva sa vraj chce v Bagdade domáhať objasnenia.
Počas uplynulého víkendu najprv z Bagdadu prišla senzačná správa z úradu irackého premiéra o zrušení kontraktu s Ruskom kvôli údajnej korupcii. Vzápätí ju však minister obrany Saadún Dulajmí poprel.
Moskva síce nebola o anulovaní kontraktu upovedomená, ale podľa dnešného vydania denníka Kommersant nie sú obavy neopodstatnené, pretože za snahou odradiť Irak od ruských zbraní stoja konkurenti z USA a Ukrajiny. Tí vraj presviedčajú Bagdad, že Moskva cenu silne nadsadila.
Jablkom sváru sa javí dodávka 30 bojových vrtuľníkov Mi-28n a 42 systémov protivzdušnej obrany Pancir-S1 za 4,2 miliardy dolárov (asi 3,3 miliardy eur), dohodnutá počas októbrovej návštevy premiéra Núrího Málikího v Moskve. Navyše sa začalo rokovať aj o dodávke ruských stíhačiek MiG-29M/M2.
"USA podnikli nemalé úsilie, aby kontrakt prekazili," povedal denníku nemenovaný zdroj z ruských vládnych kruhov. "Američania nebojovali toľko rokov v Iraku, aby potom trh prenechali Rusku," dodal ďalší. A podľa zdroja zo zbrojného priemyslu na Moskvu žiarli aj Kyjev, pretože Ukrajina sa ako prvá snažila preniknúť na iracký trh, ale Rusko ju predstihlo.
Hlavný argument súperov znie, že ruské ceny sú silne nadsadené, veď za dodávku päťdesiatky Pancirov Sýrii si Moskva účtovala len 900 miliónov dolárov. A tak sa aj zrodili narážky na korupciu a vypukla "naozajstná informačná vojna proti Rusku".
Experti nevylučujú, že prekážky môžu vznikať aj vo vnútri Iraku: Kurdi, ku ktorým patrí aj iracký prezident alebo šéf diplomacie, totiž netúžia, aby sa ústredná moc v Bagdade vyzbrojila bojovými vrtuľníkmi, ktoré by potenciálne mohla proti nim použiť.
Ak sa kontrakt predsa len splní, Rusko by sa stalo druhým najväčším dodávateľom na perspektívny trh, pretože iracká armáda spustila program prezbrojenia. Od USA už kúpila 36 stíhačiek F-16, tanky Abrams, obrnené transportéry a ďalšie zbrane za 12 miliárd dolárov (9,45 miliardy eur).
