JERUZALEM - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Ehud Barak ešte v roku 2010 prikázali armáde, aby pripravila útok na iránske jadrové zariadenia, príslušné nariadenie však neskôr odvolali.
V nedeľu o tom informovala izraelská súkromná televízna stanica Channel 2, podľa ktorej vládny zámer narazil na odpor zo strany vtedajšieho náčelníka generálneho štábu armády Gabiho Aškenaziho a riaditeľa spravodajskej služby Mosad Meira Dagana.
Netanjahu sa údajne na jednom z vládnych zasadnutí rozhodol zvýšiť úroveň pohotovosti armády na stupeň "P plus", čo znamená, že musí byť pripravená zasiahnuť. Dogan sa však proti takémuto kroku postavil a tvrdil, že rozhodnutie vyhlásiť vojnu Iránu musí prijať takzvaný bezpečnostný kabinet pozostávajúci z približne 15 ministrov. Ako uviedol pre Channel 2 samotný Barak, Netanjahu si od Aškenaziho vypočul, že izraelská armáda nie je pripravená a nemá operačné prostriedky pre útok proti Iránu. Rozhodnutie zvýšiť úroveň pohotovosti tiež podľa Baraka "neznamenalo nutne vojnu".
Podľa internetového portálu denníka Haarec sa Aškenazi po odchode z funkcie zdôveril, že armáda na prípadný útok pripravená bola, takúto možnosť však považoval za strategickú chybu. Dagan po odchode s Mosadu dokonca myšlienku napadnúť Irán verejne označil za "hlúpu".
Islamská republika je úhlavným nepriateľom Izraela, ktorý rovnako ako jeho západní spojenci tamojší režim obviňuje zo snahy získať jadrový arzenál. Teherán však sústavne ubezpečuje, že jeho jadrový program slúži výhradne na mierové účely. Izrael je pritom označovaný za jedinú jadrovú veľmoc na Blízkom východe, čo však tamojší predstavitelia odmietajú oficiálne priznať.
