WASHINGTON - Americký prezident Barack Obama a jeho republikánsky vyzývateľ Mitt Romney načrtli v pondelok vo svojom treťom televíznom dueli odlišné vízie úlohy, ktorú podľa nich majú zohrávať Spojené štáty vo svete.
Témou ich poslednej televíznej diskusie pred voľbami 6. novembra bola zahraničná politika, v ktorej má Obama väčšiu dôveru voličov a Romney naopak len malé skúsenosti. Obaja dosahujú v posledných prieskumoch takmer vyrovnané výsledky.
Romney uviedol, že USA majú "zodpovednosť a výsadu" podporovať mier na celom svete. Domáce problémy ako je stagnujúca ekonomika a dlhy však podľa neho oslabili vedúce postavenie krajiny. Romney zdôraznil, že by ako prezident neznižoval vojenské výdavky a usilovať sa posilniť medzinárodné spojenectvá.
Obama povedal, že USA sú vo svete "tou nenahraditeľnou krajinou" a v súčasnosti sú silnejšie než pri jeho nástupe do funkcie pred štyrmi rokmi. Spojené štáty by podľa neho mali oživiť svoje hospodárstvo udržaním pracovných miest v krajine namiesto ich presunu do zahraničia.
Obama vstúpil do debaty útočne a Romneyho obvinil, že v zahraničnopolitických otázkach sa neustále mýli. Kritizoval Romneyho za podporu začatia vojny v Iraku, nesúhlas s odchodom vojakov z tejto krajiny, za meniace sa postoje v otázke Afganistanu i namietanie proti dohodám s Ruskom v oblasti jadrových zbraní.
Romney svoje postoje obhajoval a Obamovi povedal, že útoky na jeho osobu určite nie sú spôsobom, ako napríklad zastaviť násilie na Blízkom východe. Konštatoval, že v rozpore s prvotnými nádejami viedlo zvrhnutie autoritárskych režimov v Egypte, Líbyi a inde k "narastajúcej vlne chaosu". Obama podľa neho neprišiel so súvislou politikou v reakcii na zmeny zmietajúce regiónom.
Obaja kandidáti sa zhodli v tom, že sú proti vyslaniu amerických vojakov do Sýrie s cieľom ukončiť tamojšie násilie. Podľa Romneyho by USA mali stáť na čele úsilia o zistenie, ktoré opozičné skupiny sú zodpovedné, a postarať sa o to, že budú mať zbrane potrebné na boj proti režimu prezidenta Bašára Asada. Obama uviedol, že Washington so spojencami v regióne zisťuje viac o sýrskej opozícii. Poskytovanie ťažkých zbraní týmto skupinám však podľa neho nie je "jednoduchou záležitosťou".
Obama tiež povedal, že USA budú stáť pri Izraeli v prípade, ak sa stane terčom útoku. Zdôraznil okrem toho, že Irán nezíska jadrové zbrane, "pokiaľ budem prezidentom". Romney by presadzoval diplomatickú izoláciu Teheránu, ktorého prezident Mahmúd Ahmadínežád podľa neho svojou rétorikou podnecuje genocídu a mal by byť stíhaný na základe medzinárodného práva.
Obama sa dotkol aj Romneyho vyjadrení počas predvolebnej kampane o tom, že Rusko je hlavným geopolitickým nepriateľom USA. "Zdá sa, že chcete importovať zahraničnú politiku 80. rokov, práve tak ako sociálnu politiku 50. a ekonomickú politiku 20. rokov," povedal svojho vyzývateľovi.
V televíznom dueli prezidentských kandidátov si Európa nenašla miesto
V utorkovom televíznom dueli amerických prezidentských kandidátov, v ktorej sa hovorilo o zahraničnopolitických otázkach, nebolo miesta pre Európu. Prezident Barack Obama ani jeho vyzývateľ Mitt Romney kontinent na druhej strane Atlantického oceánu nespomenuli, všíma si agentúra DPA.
Popri témach ako vojna Afganistane, obchod s Čínou či spor okolo iránskeho jadrového programu zaznela v 90-minútovej diskusii zmienka len o jednej európskej krajine: Grécku.
Republikán Romney využil grécku ekonomickú krízu na varovanie pred pokračovaním Obamovej hospodárskej politiky ďalšie štyri roky v prípade jeho opätovného zvolenia. "To by znamenalo, že by sme sa s dlhmi 20 miliárd dolárov pohybovali smerom ku Grécku," vyhlásil.
