BUENOS AIRES - Argentínsky najvyšší súd rozhodol, že bývalej nútenej prostitútke musí byť umožnené podstúpiť potrat, o ktorý sa sama usiluje. Oznámila to dnes agentúra AP s tým, že rozhodnutie zasiahlo verejných činiteľov, ktorí okolo prípadu rozpútali politickú búrku. Žena je teraz pod ochranou ministerstva spravodlivosti a bola umiestnená do zariadenia pre osoby zachránené zo sexuálneho otroctva. Jej advokáti rozsudok privítali.
Argentínsky zákon povoľuje vykonanie potratu v prípade znásilnenia alebo ak tehotenstvo ohrozuje ženin život. Avšak nielen lekári, ale aj sudcovia a politici ho často blokujú napriek rozhodnutiu najvyššieho súdu z tohtoročného marca, že obete znásilnenia požadujúce potrat nemusia žiadať o povolenie súd.
V prípade ženy (32) ale súd nižšej inštancie tvrdil, že neexistuje dôkaz o znásilnení, hoci žena bola unesená a k prostitúcii nútená.
Avšak najvyšší súd teraz tento rozsudok odvolal a vyzval verejné zdravotníctvo k urýchlenému ukončeniu jej tehotenstva. Žena je v 10. týždni a mala by zákrok podstúpiť ešte počas dneška.
Najvyšší súd tiež kritizoval starostu Buenos Aires Maurícia Macriho aj sudkyňu, ktorá vynášala predchádzajúci rozsudok, že zverejnili porobnosti prípadu a dali tak možnosť protipotratovým aktivistom, aby sa zhromaždili pred nemocnicou, kde je zákrok plánovaný, i pred ženiným domom.
Osobné informácie o pacientke poskytol aktivistom priamo personál nemocnice. Jej právnik Pablo Vicente zdôraznil, že sa k nim pripojil aj nemocničný kňaz. Vicente chce podať sťažnosť ako na skupinu, tak aj na riaditeľa nemocnice za porušenie súkromia a ohrozenie života klientky.
"Vykrikovali, že je vrah, a hrozili jej, že ak bude pokračovať, stane sa jej niečo skutočne zlé," upozornil.
Starosta Makcri čelí stíhaniu za verejné oznámenie, že žena zachránená pred prostitučním gangom má podstúpiť potrat. Rozpútal tým na ňu hon protipotratových skupín. Súdnemu aj policajnému vyšetrovaniu čelí aj sudkyňa, ktorá nerešpektovala rozhodnutie súdu vyššej inštancie.
"Naliehavo potrebujeme zákon, ktorý by predišiel šikanovanie žien v týchto prípadoch. Je absolútne nutné otvorene debatovať o potratoch a zaviesť celoštátne zákon, ktorý umožní ženám rozhodovať o svojom vlastnom tele," zdôraznil Vicente.
Argentína síce potraty legalizovala už pred sto rokmi, avšak len vo veľmi obmedzených prípadoch - napríklad u žien s mentálnym postihnutím alebo tých, ktorých život by bol tehotenstvom alebo pôrodom ohrozený. V praxi je ale veľmi ťažká realizácia aj v týchto prípadoch.
Podľa údajov ministerstva zdravotníctva je každoročne v krajine hospitalizovaných na 80.000 žien kvôli komplikáciám po ilegálne vykonanom potrate. Počet týchto zákrokov sa pritom odhaduje až na 700.000 ročne. Najmenej stovka žien pri týchto zákrokoch každý rok umiera.
Vo väčšine latinskoamerických štátov sú potraty povolené aspoň v prípadoch znásilnenia, ohrozenia života matky alebo keď je plod poškodený. Liberálnejšie zákony má Kuba, Guyana a Portoriko, naopak plný zákaz potratov platí v Nikarague, v Salvádore a v Chile.
