PEKING - Hmyz ako pochúťka! Li Ťin-suej (45) je ambiciózny muž. Investoval z vlastných peňazí v prepočte 250 tisíc eur do hmyzej továrne usadenej medzi kopcami Kchun-jangu na predmestí Kchun-ming, metropole provincie Jün-nan. So siedmimi patentmi začala produkcia oficiálne v roku 2009, napísal denník Le Monde.
Odvtedy sa tu žiadny návštevník nevyhne ponúkanému tanieru s bambusovými červami, čo je jeden z pokrmov z jeho katalógu. Spoločnosť Yunnan Insect Biotechnologies tiež ponúka sušené larvy, proteínový prášok z hmyzích exoskeletonov a rôzny hmyz pre konzumáciu človekom i zvieratami.
Li by mohol byť priekopníkom. Odborníci z Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) stále častejšie koketujú s entomofagiou, teda využitím hmyzu ako ľudskej potraviny a náhrady za mäso a ryby. Hmyz by sa však mohol stať aj lacnejšou alternatívou zvieracieho kŕmenia, predovšetkým na rybích farmách.
Nutričné kvality hmyzu, teda predovšetkým proteíny alebo minerálne látky, sú pomerne vysoké. Hmyz zaisťuje tiež oveľa lepší výnos ako hovädzí dobytok a potrebuje oveľa menej vody. V súčasnosti 70 percent poľnohospodárskej pôdy po celom svete a deväť percent pitnej vody slúži k živočíšnej výrobe, ktorá zároveň produkuje 18 percent skleníkových plynov.
Do roku 2015 chce produkovať 10 ton lariev denne
Li potreboval 12 rokov trvajúce prípravy, kým dostal súhlas čínskych úradov spustiť svoj podnik. Stojí v prednej línii priemyselného odvetvia, ktoré je v Číne zatiaľ v plienkach. "Trh je pripravený," tvrdí štyridsaťpäťročný Li. "V tejto krajine máme nedostatok bielkovín. Musíme dovážať ryby z Čile a Peru. A pritom ľudia nemajú dostatok informácií o potenciáli hmyzu ako o zdroji výživy," dodal.
V tomto odvetví sa už objavili aj jeho konkurenti, ale tí podľa neho zatiaľ nemajú šancu posilniť produkciu, ak by sa skutočne vyprofiloval väčší trh. "Technologicky povedané uviazli v 70. rokoch minulého storočia. Dokážu vyprodukovať len 50 až 100 kilogramov denne. A neboli by schopní to zvýšiť," povedal Li, ktorý teraz môže dodávať približne 150 kilogramov lariev denne, ale v ďalšej fáze rozvoja svojej továrne počíta s desiatimi tonami denne do roku 2015.
Ďalšou métou je kŕmenie múch ryžou a nie výkalmi
Jednou z jeho špecializácii sú obyčajné domáce muchy a ich larvy, avšak pripúšťa, že tu ho ešte čaká veľký kus práce vo výskume. V miestnosti s dvoma miliónmi bzučiacich múch sa zveruje, že by ich časom rád kŕmil ryžou. Zatiaľ sa živia na zvieracích výkaloch, čo ich diskvalifikuje ako potravu pre človeka.
A ďalšou výzvou, ktorá pred ním stojí, je presvedčiť zákazníkov, aby jedli niečo, čo stále ešte vyvoláva skôr nechuť než túžbu zahryznúť sa. Aj keď si Číňania zvykli na červy, naservírovať im drobné larvy je niečo iné. "Vidieť ich na tanieri spúšťa psychologické zábrany, ktoré je ťažké prekonať," povedal Li. Preto je podľa neho dôležité investovať do vzdelávania a presvedčiť ľudí o nutričných hodnotách hmyzu.
Hmyz bol vždy súčasťou kulinárskej tradície v tejto provincii a medzi jej mnohými menšinami. V mestečku Mang-š 'neďaleko hraníc s Barmou si človek môže napríklad kúpiť osie hniezda. Z nich potom gurmáni vyťahujú živé larvy a smažia ich na wok panvici.
"Doba je pre ľudí v tejto oblasti tvrdá, nemôžu si dovoliť kúpiť hovädzie. Prasa musia vykrmovať dva roky, a to je pre nich dlho a drahé," povedal Kuo Jün-Tiao, profesor biológie z miestnej univerzity. Preto učí obyvateľov v okolitých dedinách, ako si vybudovať hmyzie farmy, ktoré im vydržia celé roky. A namiesto toho, aby jednoducho osie hniezdo vypálili a zabili kráľovnú, im vysvetľuje, ako osy vydymiť tak, aby kráľovná prežila a zabezpečila ďalšiu generáciu.
