MONTE BELLO/PRAHA - Ako tretia krajina sveta, po USA a Rusku, vykonala pokusný jadrový výbuch pred 60 rokmi Británia. Pod označením operácia Hurikán odpálila 3. októbra 1952 na ostrovoch Monte Bello pri severozápadnom pobreží Austrálie bombu, ktorá bola kópiou tej, čo USA v auguste 1945 zvrhli na Nagasaki. Jadrový klub sa od tej doby rozrástol asi na desiatku krajín a v súčasnosti existuje na svete podľa odhadu Federácie amerických vedcov (FAS) vyše 19 000 jadrových hlavíc, z toho asi 4 400 je v operatívnom stave, teda pripravených na použitie.
Prvou jadrovou mocnosťou sa stali Spojené štáty 16. júla 1945, kedy vykonali pri americkom mestečku Alamogordo v Novom Mexiku svoj prvý úspešný jadrový test. Získať jadrovú zbraň bolo od roku 1942 cieľom tajného britsko-amerického projektu Manhattan, ktorý v laboratóriách v Los Alamos viedol americký fyzik Julius Robert Oppenheimer.
USA tiež doteraz ako jediné jadrovú bombu použili ako zbraň, keď v auguste 1945 bombardovaním japonských miest Hirošima a Nagasaki prinútili Japonsko ku kapitulácii v druhej svetovej vojne. Dve bomby zvrhnuté na Hirošimu a Nagasaki si vyžiadali vyše 200 000 obetí a začali takmer polstoročnú éru jadrového zbrojenia a zastrašovania.
Pritom už v júni 1946 bol urobený prvý pokus o medzinárodnú kontrolu jadrového zbrojenia, ktorý predložil v OSN americký emisár Bernard Baruch. Návrh ale vtedy v Bezpečnostnej rade vetovala taktiež Moskva, ktorá na vývoji nukleárnej zbrane ešte len pracovala. Svoju prvú jadrovú bombu otestoval Sovietsky zväz 29. augusta 1949 pri kazašskom Semipalatinsku.
Po Británii sa štvrtou jadrovou veľmocou stalo 13. februára 1960 Francúzsko, ktoré svoju prvú atómovú bombu vyskúšalo na alžírskej Sahare. O štyri roky neskôr, 16. októbra 1964, uskutočnila prvý jadrový pokus Čína a v máji 1974 uskutočnila prvú jadrovú skúšku pod kódovým označením Smejúci sa Buddha India. Jadrovú bombu odskúšal aj Pakistan (v roku 1998) a KĽDR (v roku 2006).
Jadrovými zbraňami zrejme disponuje aj Izrael, ktorý to síce nikdy oficiálne nepriznal, ale ani nedementoval. Pritom práve Izrael patrí k najtvrdším kritikom jadrového programu Iránu, ktorému sa vyhráža aj vojenským útokom na jadrové zariadenia. Tie už niekoľko rokov monitoruje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA), ktorá však zatiaľ nedokázala vyvrátiť tvrdenie Teheránu, že mu ide o mierové využitie atómu.
Jadrové zbrane mali v minulosti aj ďalšie krajiny, napríklad štáty bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré ich vrátili Rusku, alebo JAR, ktorá sa v roku 1993 stala prvou krajinou, ktorá všetky svoje jadrové zbrane zlikvidovala.
Okolo 190 krajín doteraz pristúpilo k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT), v platnosti od roku 1970, ktorá zaväzuje členov jadrového klubu neposkytovať atómové zbrane alebo iné jadrové výbušné zariadenia ďalším krajinám a nepomáhať im pri ich vývoji. Signatárske štáty bez jadrových zbraní sa tým vzdali prípadných snáh o ich získanie. Všetci signatári navyše súhlasili s tým, že umožnia MAAE kontrolu dodržiavania svojich záväzkov.
Z krajín, ktoré preukázateľne vlastnia jadrové zbrane či panujú obavy z ich vlastníctva, sa k NPT pripojili USA, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína aj Irán, ale nepodpísali ju Pakistan, India ani Izrael. KĽDR sa k zmluve pripojila v roku 1985, ale v januári 2003 oznámila, že od zmluvy odstupuje.
Najnovšou zmluvou o obmedzení strategických jadrových zbraní je, v apríli 2010 v Prahe podpísaná a od vlaňajšieho februára platná, zmluva medzi USA a Ruskom označovaná ako nový START, ktorá dáva obom štátom sedem rokov na to, aby svoje strategické arzenály obmedzili zhruba o tretinu.
